Druhý Kaddáfí už nebude. Prečo povstalecký generál prehral v Líbyi

Tripolis 6. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Youtube)

V pozičných bojoch o Tripolis, ktoré už štvrtý mesiac zvádza líbyjský generál Khalifa Haftar s Vládou národnej zhody Fayez al–Sarraje, umiera tiež civilné obyvateľstvo. Jedna zo strán konfliktu bombardovaním zničila utečenecký tábor. Vinu za to nikto zatiaľ neprevzal. Tento prípad však môže urobiť krátky koniec kariére povstaleckého generála, píše vo svojom komentári Galija Ibragimova

Letecký útok na utečenecký tábor

Utečenecký tábor, ktorý bol vystavený leteckému útoku, sa nachádza na predmestí líbyjskej metropoly neďaleko vládnej vojenskej základne. Akonáhle bola oznámená smrť 40 civilných obyvateľov, obvinila z toho Vláda národnej zhody generála Haftara.

Sarrajovi stúpenci pripomenuli, že niekoľko dní pred útokom varoval generál o nadchádzajúcich leteckých útokoch a vyzýval civilné obyvateľstvo, aby sa postaralo o vlastnú bezpečnosť. Utečenci ale zahynuli pravdepodobne nie preto, že nestačili tábor včas opustiť. Povstalci mierili na leteckú základňu a trafili sa trochu vedľa, domnievajú sa v Tripolise.

Situáciu skomplikovala skutočnosť, že väčšinu obetí leteckého útoku tvorili vysťahovalci z afrických krajín. Chceli sa prepraviť v najbližších dňoch do Európy. Africká únia, do ktorej patrí hlavný Haftarov sponzor Egypt a Francúzsko, ktoré s povstaleckým generálom sympatizuje, letecký útok odsúdila a vyzvala na potrestanie vinníkov. Na Haftara sa oborilo aj Turecko a v týchto dňoch generál doslova len ťažko zabránil konfliktu s touto krajinou.

Haftarov turecký gambit

V júli stratila Líbyjská národná armáda pod velením Haftara kontrolu nad strategicky významným mestom Gharján. Odtiaľ plánoval generál vykonať pochod na Tripolis a obrátiť priebeh konfrontácie so Sarrajom vo svoj prospech. Jeho plány však boli zmarené.

Sily Vlády národnej zhody, za pomoci ozbrojených oddielov z Misra, tretieho najväčšieho líbyjského mesta, vytlačili Haftarovu armádu z Gharjánu. Jeho ambíciám bola zasadená tvrdá rana. Ďalší postup k Tripolisu mu bol znemožnený.

Krátko pred touto rozhodujúcou bitkou vystúpili turecké úrady na strane Sarraja. Prezident Recep Tayyip Erdogan uznal, že Ankara pomáha Tripolisu zbraňami. “Budeme dodávať Sarrajovi zbrane, ak bude dopyt a včasná platba,“ povedal turecký prezident.

Erdogana ostro kritizovali v OSN a pripomenuli mu embargo na dodávky zbraní. Odpovedal však, že Turecko pomáha zákonnej vláde tejto krajiny, zatiaľ čo Egypt a Spojené arabské emiráty dodávajú zbrane a bezpilotné lietadlá nelegitímnému Haftarovi.

Po porážke v Gharjáni dal generál nečakane rozkaz zaútočiť na turecké lode v líbyjských územných vodách a zatknúť všetkých tureckých občanov, ktorí sa nachádzajú na východe Líbye. Šesť ľudí bolo zadržaných.

“Turecko očakáva neodkladné prepustenie svojich občanov. V opačnom prípade sa stanú Haftarove objekty zákonnými cieľmi,” zareagovalo turecké MZV. Haftar pochopil, že situácia je bezvýchodisková a za necelých 24 hodín zadržané osoby prepustil.

Generál prehral

Vedúci Centra pre islamské štúdie Ústavu inovačného rozvoja Kirill Semionov nevidí v budúcej Líbyi miesto pre Haftara.

“V Gharjáne sa nachádzal hlavný štáb generála, odkiaľ riadil a velil Líbyjskej národnej armáde, ktorá zaisťuje stabilitu celej fronty. Bleskurýchla strata tohto mesta urobila nezmyselnými všetky pokusy o dobytie Tripolisu. Všetkým bolo jasné, že na hlavné mesto generál nestačí,” vysvetlil Sputniku odborník.

Politológ upozorňuje na to, že letecký útok na utečenecký tábor vykonal generál už po strate Gharjánu. To jasne svedčí o bezmocnosti Haftara a o tom, že si uvedomuje svoju porážku.

“Ani sa nepokúsil dobyť Gharján späť. Sily mu pravdepodobne dochádzajú a všetky jeho plány stroskotali. Je príznačné, že vzal toto mesto pod svoju kontrolu tým, že podplatil rôzne militarizované skupiny a stratil ho v dôsledku ťažkých bojov,” konštatuje odborník.

Ešte na jar mohol Haftar počítať s úradom ministra obrany vo Vláde národnej zhody.

“Sám generálny tajomník OSN Antonio Gutteres navštívil Líbyu, aby usadil Haftara k rokovaciemu stolu so Sarrajom. Ten ale odmietol. Po všetkých následných akciách ho považuje Sarraj za vojnového zločinca. Dokonca aj vedúci ruskej kontaktnej skupiny pre líbyjské urovnanie Lev Dengov označil Haftara za agresora“, podotýka Semionov.

Poukazuje na to, že ruské úrady sa snažili do poslednej chvíle rokovať so všetkými stranami líbyjského konfliktu a s Haftarom niekoľkokrát narazili. “Dnes ale už nikto nechce s Haftarom jednať. Všetkým je jasné, že prehral,” hovorí v závere politológ.