Americký publicista Rod Dreher nedávno uverejnil v časopise The American Conservative článok, ktorý sa zaoberá rodovou ideológiou. Článok je dôležitý  preto, že rozoberá silnú tému. Autor v súčasnosti žije v Budapešti v Maďarsku a môže odtiaľ pozorovať dianie v USA, pričom má možnosť porovnávať obe krajiny a ich spoločnosti.

Dreher vo svojom článku píše, že v Spojených štátoch neexistuje žiadna hranica počtu, ako on hovorí, “šialených” ľudí a ich podporovateľov, ktorí zo všetkých síl presadzujú gender ideológiu. Americké médiá zároveň s obľubou vykresľujú Maďarsko ako akúsi autoritársku dystópiu bez základných slobôd. V skutočnosti sa však Maďarsko podľa Drehera dnes podobá skôr na Ameriku okolo roku 1998, keď bola “normálnosť” ešte charakteristickou črtou spoločnosti.

Autor zároveň vyvracia poplašné správy o prenasledovaní homosexuálov v Maďarsku. Naznačuje skôr, že skutočný rozdiel spočíva v tom, že v tejto stredoeurópskej krajine ľudia neboli ideologicky senzibilizovaní – prebudení -, čo je však v skutočnosti práve príťažlivosť týchto konzervatívnych spoločností. V USA však, tvrdí Dreher, ak nie ste prebudení alebo nie ste dostatočne prebudení, ste ostrakizovaní a pozerajú sa na vás s nevôľou.

Poukazuje aj na skutočnosť, že v Maďarsku nie sú v júni, počas mesiaca hrdosti, na rozdiel od USA všadeprítomné vlajky Pride. To však neznamená, že sú obmedzované, len sa to robí diskrétnejšie, nie takým ostentatívnym a in-your-face spôsobom ako na Západe.

“Inak povedané, Maďarsko sa cíti ako normálne miesto – “normálne” v tom zmysle, ako by to považoval každý Američan, kým sa krajina nezbláznila,” píše Dreher.

A práve to je cieľom väčšiny ľudí, ktorí tu žijú, zachovať si akýsi druh normálnosti v dnešnom čoraz progresívnejšom svete, kde sa zo všetkých strán agresívne presadzujú nové ideológie a ľudia sa pomaly boja zachovať si svoje konzervatívne hodnoty alebo, nedajbože, priznať sa k pravici.

Hoci sa Maďarsko snaží vystupovať ako akási pevnosť konzervatívnych hodnôt, nie vždy sa mu darí byť presvedčivým. V posledných rokoch sa na čoraz väčšom počte miest objavujú politické lobistické skupiny, ktoré využívajú zahraničné, zvyčajne americké peniaze na scitlivovanie maďarskej spoločnosti, najmä mladých ľudí.

26. januára sa na Stredoeurópskej univerzite (CEU), ktorá je známa ako centrum radikálnej ľavice a progresívnych názorov a je prepojená s miliardárom a oligarchom Georgeom Sorosom, chystá prednáška maďarského transvestitu, ktorý si hovorí Lady Dömper. Performer, ktorého skutočné meno je Zoltán Petróczi a ktorý sa už 30 rokov pohybuje v nočnom živote, bude hovoriť o svojich minulých a súčasných skúsenostiach. Okrem toho sa v rámci avizovaného programu podelí s účastníkmi prezentácie aj o svoj “štipľavý” názor na dnešné Maďarsko, ktorý, ako sa dá predpokladať, nebude v súlade s väčšinovým konzervatívnym pohľadom na krajinu.

Predsa len vystúpenie na univerzitách, kde sú v publiku, dúfajme, len dospelí, je jedna vec, keďže každý, kto dovŕšil 18 rokov, si môže vybrať, ako chce žiť, a vypočuť si názory podľa svojich preferencií.

Problémy sa začínajú vtedy, keď sa k mladšej vekovej skupine pristupuje so senzibilizáciou zahŕňajúcou radikálne myšlienky, ktoré by si vyžadovali úroveň zrelosti na formulovanie protiargumentov.

Takéto prípady sa čoraz častejšie vyskytujú v zámorí, kde sa neuveriteľne zložitá otázka zmeny pohlavia vďaka sérii senzibilizácií založených na vzdelávaní zmenila na ľahkú a módnu tému medzi mladými ľuďmi. Okrem toho sú lekári v obave z právnych a profesionálnych dôsledkov čoraz častejšie nútení predpisovať deťom lieky, ktoré im zmenia život, namiesto tradičného poradenstva. V súčasnosti hojne predpisované hormonálne prípravky blokujúce pubertu môžu mať vážny vplyv na psychiku a telo mladých ľudí, a ak si o niekoľko rokov uvedomia, že urobili chybu, niet cesty späť.

Maďarská spoločnosť a vzdelávacie inštitúcie boli doteraz schopné týmto trendom vo veľkej miere odolávať. Napriek legislatíve, ktorú zaviedla vláda s cieľom zabrániť propagácii rodovej ideológie v školách, sa objavujú správy o prípadoch, keď sa tak deje. Napríklad Stredná odborná škola Illyés Gyula, Stredná odborná škola a Technická škola v Budaörs zorganizovala programy, v rámci ktorých študentom prednášali organizácie LGBTQ a transvestita.  Okrem toho sa v súčasnosti môžu na senzibilizačných programoch zúčastňovať aj učitelia a využívať svoje novozískané vedomosti v triedach. Tí, ktorí tieto prezentácie organizujú, si však plne uvedomujú, že učitelia sú len prostriedkom na prenos týchto myšlienok na deti, a to je zjavne ich konečný cieľ.

Aké by teda mohlo byť riešenie na zastavenie prílivu takýchto pokusov? Ako povedal Rod Dreher, na boj proti tyranii LGBTQ potrebujeme silných vodcov, ktorí neustúpia ani z malého boja za zachovanie normálnosti. V skutočnosti by sme k tomu mali dodať, že potrebujeme aj silnú spoločnosť, ktorá je odolná voči extrémnym myšlienkam, ktorá je schopná zachovať si namiesto toho svoju sociálne konzervatívnu štruktúru, ktorá slúži ako ochranná vrstva pre mladých ľudí pred zneužívaním a manipuláciou.