Draxler: Nespochybniteľný fakt je, že v Kosove neboli žiadne masové civilné obete, už vôbec nie vo výške desiatok tisíc ľudí

Bratislava 9. decembra 2019 (HSP/Foto: SITA/Marko Erd)

Bývalý minister školstva Juraj Draxler poukázal na rozruch, ktorý vyvolalo udelenie Nobelovej ceny za literatúru spisovateľovi Petrovi Handkeovi. Rakúsky spisovateľ je známy tým, že sa najmä v 90. rokoch postavil proti tomu, aby sa zo Srbov robil jediný či hlavný vinník vojen na území bývalej Juhoslávie. Ako v iných podobných prípadoch, aj teraz sa spustil kolotoč odsudzovania, nikde sa nedalo dostať k Handkeho textom ale zo všetkých strán sa ozývalo, že ho treba odsúdiť, v štýle, že veď tak sa to sluší, veď on obhajoval tých “nesprávnych”, netreba sa ani zaoberať tým, kto má pravdu

„Aj tento rok som už viackrát verejne upozornil na to, akým strašným prípadom propagandy je to, čo sa dialo okolo vojen v Juhoslávii. Príklad: v prípade Kosova si podľa jedného prieskumu takmer 20 percent ľudí na Slovensku myslí, že Srbi vyvraždili okolo 100 tisíc Kosovčanov pred tým, ako zasiahlo NATO. Ďalších 35 percent sa domnieva, že ich vyvraždili 10 tisíc. Oveľa menšie, ale stále strašné číslo,“ uvádza Draxler a upozorňuje, že ide o úplne nesprávne údaje.

Upozorňuje, že po tom, ako skončili vojenské operácie, medzinárodné spoločenstvo nedokázalo žiadne masové vyvražďovanie na území Kosova. Otázne sú len niektoré izolované prípady. Jeden z najznámejších je prípad dediny Račak, kde bolo nájdených 45 zabitých kosovských Albáncov. „Prípad je od začiatku sporný, už krátko po objavení tiel sa objavili aj hlasy medzinárodných novinárov (francúzskych), ktorí skôr mali tendenciu veriť srbskej vláde, že išlo o obete prestrelky s kosovskými bojovníkmi (ktorými bola väčšina zabitých), iní, naopak, hovorili o vraždení civilov. Nikdy sa to nepodarilo uspokojivo uzavrieť.“

Nech to už bolo v tomto konkrétnom prípade akokoľvek, nespochybniteľným faktom podľa Draxlera ostáva, že v Kosove neboli žiadne masové civilné obete. Prečo ale tomu také množstvo ľudí aj naďalej verí?

„Akcii NATO predchádzala obrovská mediálna propaganda. Tá pokračuje dodnes. Napríklad sa napíše správa, že niekto z toho obdobia napočítal desať alebo pätnásťtisíc mŕtvych a nezvestných. V mysliach mnohých ľudí ale to druhé slovo pri povrchnom čítaní už zmizne a z článku si odnesú, že tam bolo desaťtisíc mŕtvych (pritom z Kosova, kde bol tak či tak kvôli albánskemu bojkotu juhoslovanskej štátnej správy problém s evidenciou obyvateľstva, kopa ľudí v tom období poutekala do ďalších krajín),“ vysvetľuje.

Tejto propagande navyše napomáha vrstva ľudí, zvyčajne mestskí intelektuáli, ktorí sú pripravení spustiť rozhorčenie a opakovať “zjavné” pravdy.  Draxler vysvetľuje, že takýto ľudia sa nehlásia k pravde a faktom, ale k “správnemu” názoru, k takému, ktorý sa nosí. „Napriek tomu, že to nie sú fyzicky či organizačne ľudia schopní niekomu priamo ublížiť, v podstate sú to monštrá.“

Tieto všetky myšlienku mu prechádzali hlavou, keď pozoroval čo sa deje okolo Handkeho. „Človeka, ktorý nemal čo získať, naopak, tým, že sa na rozdiel od mnohých iných hlbšie zaujímal, čo sa vlastne v tých prekliatych rokoch na Balkáne dialo a nebál sa proti čierno-bielemu mediálnemu obrazu vystúpiť, si skôr na dlhé roky skomplikoval život. Pretože sa postavil naozaj mocnej mašinérii,“ uzavrel Draxler.

Tatiana Stará