Brusel 20. septembra (TASR) – Európa sleduje nastávajúce voľby v Nemecku s obavami, nádejou i očakávaním. Či bude v hospodársky nepochybne a politicky zrejme najsilnejšej krajine Európskej únie naďalej vládnuť Angela Merkelová – a s kým – je dôležité pre všetkých 500 miliónov občanov EÚ, napísala dnes agentúra DPA.

Kedy a ako Európania prekonajú bankovú a finančnú krízu a akú úlohu bude hrať EÚ v najbližších rokoch na svetovej politickej scéne, záleží nie v nepodstatnej miere na vláde v Berlíne – takto to vnímajú v Bruseli i v ďalších metropolách. A mnohí sa pýtajú, čo si želá samotné Nemecko?

"Aj keď by koalícia za účasti SPD možno mala viac porozumenia pre zápasiace krajiny eurozóny, zásadné trvanie Nemecka na úspornej politike by sa nemalo zmeniť," uviedol vo svojej analýze vplyvný britský výskumný inštitút Open Europe. V prípade veľkej koalície Merkelovej kresťanských demokratov so sociálnymi demokratmi z SPD by podľa neho bolo možné očakávať "rovnakú politiku v mierne zmenenom balení". No nech bude kancelárom ktokoľvek, v nemeckej verejnosti panuje neprekonateľný odpor voči príliš veľkorysej pomoci pre Grécko, Cyprus, Španielsko či Portugalsko.

EÚ sa vzhľadom na voľby do Nemeckého spolkového snemu nachádza v akomsi "cykle čakania", konštatovala nielen BBC. "Nemecko je neodmysliteľnou veľmocou Európy a žiadne dôležité rozhodnutie nemôže padnúť bez Berlína," uviedla britská stanica. Merkelová totiž nemá záujem o veľké diskusie o spôsoboch riešenia eurokrízy. A jej vyzývateľovi Peerovi Steinbrückovi sa nepodarilo túto tému v predvolebnej kampani presadiť.

Únia tak až po voľbách v Nemecku rozhodne o dôležitých otázkach týkajúcich sa bankového a finančného sektora či ďalšieho balíka pomoci Grécku. Potom sa ukáže, či Berlín presadí napríklad požiadavku na zmeny v zmluvách EÚ pre ochranu vkladov.

Merkelová sa v niektorých krajinách postihnutých krízou stala nenávidenou – najmä v Grécku, kde ju prirovnávali aj k nacistom. Podľa diplomatov EÚ je však v eurozóne len najviditeľnejšou, no vôbec nie jedinou zástankyňou úsporného kurzu ako predpokladu ďalšej finančnej pomoci. Nič to tiež nemení na skutočnosti, že všetky veľké nemecké strany sú proeurópske.

Pohľady zahraničia však nie sú nasmerované na Berlín len pre eurokrízu. "Nemecko bolo málokedy v Európe také dôležité a súčasne také izolované než dnes," domnievajú sa Ulrike Guérotová a Mark Leonard z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR). V súčasnosti podľa nich panuje "nový nemecký euroskepticizmus", keďže nemecké elity "stratili vieru v európsky projekt". Nie je isté, či si Merkelová skutočne želá "viac Európy", ako to vyhlásila v januári 2012, alebo predsa len radšej viac spolupráce medzi vládami niektorých európskych štátov.

Mnohí medzi významné otázky, ktoré bude potrebné zodpovedať po voľbách, zaraďujú nielen to, či si Nemecko želá viac alebo menej európskej integrácie. Judy Dempseyová z organizácie Carnegie Europe očakáva už čoskoro rozhodnutie: ak Merkelová pri rozdeľovaní štyroch vedúcich pozícií (predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie, šéf zahraničnej politiky EÚ a generálny tajomník NATO) presadí silných kandidátov, pôjde o "neuveriteľne dôležitý signál pre Európu". Dosiaľ na týchto postoch dávala prednosť skôr "slabým osobnostiam", pretože nepredstavovali hrozbu pre národné vlády.

Merkelová dosiaľ mlčala o tom, aký charakter by podľa nej EÚ mala mať, predovšetkým však za osem rokov pri moci nevytvorila žiadnu stratégiu v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej ani obrannej politiky, kritizovala Dempseyová. Podľa jej slov išlo o "najväčšiu slabinu" jej vládnutia, ktorá v Európe vytvorila "závažné vákuum", pričom obraz Nemecka ako spoľahlivého spojenca je narušený, odkedy sa v roku 2011 postavilo proti vojenskému zásahu v Líbyi.

Ešte dôležitejšie je to, že Nemecko by sa malo postarať o novú bezpečnostnú stratégiu EÚ. Keďže Európania nie sú jednotní v tom, kedy musia byť použité zbrane, nemožno sa vzdať národných vojenských zdrojov. Guérotová a Leonard sa domnievajú, že pretrvávajúca neistota Nemecka v súvislosti s vojenskými akciami je veľkou prekážkou ďalšieho rozvoja európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Nemecko musí byť podľa nich presvedčené, že samostatné konanie jednotlivých štátov je čoraz nerozumnejšie a že je v jeho vlastnom záujme "staviť všetko na európsku kartu". Dosiaľ však nie je jasné, "čím by dnes Nemecko malo byť alebo chcelo byť – a aké miesto chce zaujať v Európe a vo svete", citovala ich DPA.