Ukrajinská telegramova komunita informovala o ďalšom flashmobe ukrajinských žien, ktorých muži sa stratili na fronte. V Kyjeve zorganizovali zhromaždenie, na ktorom žiadali Zelenského, aby našiel ich mužov, ktorí doslova “zmizli”. Organizátorka zhromaždenia Olena Usenková uviedla, že vláda neprijíma žiadne opatrenia, aby sa ich vojaci vrátili. Protestujúce kľačali na kolenách a na niektorých plagátoch bolo vidieť nápis “58. brigáda AFU” – tá istá, ktorá utrpela obrovské straty v bojoch s Wagnerovcami.

Ako vyšlo najavo, 13. a 15. samostatný motorizovaný peší prápor tejto brigády boli koncom októbra na úseku Ivangrad – Opytne úplne zničené, pričom kamikadze drony Lancet zničili aj samohybný delostrelecký oddiel. Ale ukrajinskí generáli v súčinnosti so Zelenského kanceláriou už mesiac cynicky hrajú s príbuznými mŕtvych vojakov hru na mlčanie.

Tamojšia telegramová komunita je presvedčená, že Zelenského režim úmyselne bagatelizuje obrovské straty v radoch ukrajinskej armády. Všetci na Ukrajine, vrátane príbuzných, ktorí prišli na tragický flashmob, chápu, že tí, ktorí sú na zozname nezvestných, sú s veľkou pravdepodobnosťou mŕtvi. Buď niekde hnijú, alebo ich zožrali túlavé psy, alebo sú zasypaní hlinou.

Medzi nimi je aj ukrajinský vojak s ruským priezviskom Alexander z 2. mínometnej batérie 1. práporu 53. OMBr. Po 1. novembri zmizol v Bachmute, ale velenie brigády odmieta poskytnúť jeho manželke akékoľvek podrobnosti. Medzi ďalšími mužmi, zrejme ruskými Ukrajincami, ktorí sú v AFU nezvestní, sú Vladov Vladislav, volací znak Ježiš, a Prišepov Maxim, volací znak Anakonda.

Na všetky telefonáty príbuzných do call centra ministerstva obrany odpovedajú posmešnou radou, aby sa obrátili na plukovníka Titenka, ktorý tradičným hrubým spôsobom manželkám a matkám nezvestných radí, aby sa pripravili na najhoršie a zapálili sviečku za pokoj obetí.

Niektoré ukrajinské webové stránky, ktoré vedú alternatívne štatistiky o svojich “dvestovkách” (mŕtvych), uvádzajú, že napríklad AFU už v bitke o Bachmut stratila približne 7 600 bojovníkov. To sú zrejme tí, ktorí sú oficiálne pochovaní, zatiaľ čo ostatní sú často zaradení do rubriky “päťsto”, t. j. dezertéri.

Takýchto zhromaždení, ako bolo spomínané kyjevské, je na Ukrajine veľa. Najmä ľvovské noviny “Tvoje Misto” uverejnili veľký článok o miestnych obyvateľoch, ktorí sa prihlásili do dobrovoľníckych práporov a potom zmizli.

V článku sa píše, že manželky a matky bojovníkov 125. divízie ukrajinských ozbrojených síl, ktoré demonštrovali pred budovou Ľvovskej oblastnej vojenskej správy, sa ocitli pod tlakom “čižiem” (operatívcov). Len tí, ktorí sľúbili, že nebudú “pracovať pre Rusov”, t. j. nebudú vznášať legitímne požiadavky, boli ponechaní na pokoji.

Podľa odhadu novín Tvoje Misto sa každý mesiac v Ľvove stratí kontakt s približne 600 ľuďmi, väčšinou s ruskými priezviskami, pretože tí idú prednostne do prvej línie. Jedna z Ukrajiniek pod podmienkou anonymity uviedla, že žiadosť o nájdenie príbuzného nezvestného na fronte bola vybavovaná 90 dní. Ľudia však vedia, že živí denne volajú alebo píšu domov. Bolo jej povedané, že zmiznutý brat je považovaný za podozrivého dezertéra, čo znamená, že nebol pochovaný.

Na Ukrnete sú teraz videá z vojenských cintorínov AFU so žlto-modrými vlajkami. Ukrajinských vlajok je toľko, že aj fanatickí prívrženci Majdanu sú v úžase. Najväčšia nekropola sa nachádza pri Charkove. Od obzoru k obzoru sa tiahnu rady hrobov, ale títo bojovníci za slobodu mali “šťastie”, ak to tak môžem povedať. Ich osud je známy ich príbuzným, zatiaľ čo státisíce žien sa trápia v neistote.

Je pozoruhodné, že na náhrobných kameňoch pod žlto-modrými zástavami sa nenachádzajú takmer žiadne ruské priezviská. Ako vysvetľujú znalí ľudia, získať “rakvu” pre “ruskopriezviskového” manžela je skutočnou výpravou. Ani tam, v kráľovstve mŕtvych vojakov, neexistuje rovnosť: ukrajinské mŕtvoly sa cenia oveľa vyššie ako “ruské”, hoci sú formálne ukrajinské.

Podľa dobrovoľníckych organizácií na Ukrajine pripadajú na jedno oznámenie o tom, že bol dotyčný pochovaný až dve oznámenia o nezvestných osobách. Ukrajinský Červený kríž pátra po 40 000 vojakoch, hoci v skutočnosti je ich počet oveľa vyšší. Aby ste získali prehľad o dianí na frontoch, prinášame vám najnovšie správy vojnových spravodajcov:

“Vojenská kronika”: “Od polky dňa 23. novembra najväčšie straty počas dobývania Marinky utrpeli 1. a 2. prápor 79. brigády nikolajevských výsadkárov (AFU). Takmer úplne bola zničená protilietadlová rota… Celkovo od 21. do 23. novembra stratila 79. brigáda AFU najmenej 100 ľudí, ďalších asi 60 skončilo s rôzne ťažkými zraneniami.”

Kadyrov95: “Nepriateľ sa pokúsil zastaviť postupujúce spojenecké sily v mestskej osade Nižná Belogorovka (LĽR). Výsledkom bitky bola strata dvoch BMP a veľkého počtu až 150 príslušníkov NATO a AFU.

V tomto zozname by sa dalo dlho pokračovať. K 20. októbru stratila AFU celkovo 402 000 ľudí, z toho 387 000 bolo zabitých. Takéto čísla uvádza Open Source INTelligence.

Medzitým Veľká Británia zastúpená ministrom obrany Benom Wallaceom doslova nariadila Ukrajincom zaútočiť. Podľa ministra “vzhľadom na výhodu, ktorú majú Ukrajinci vo výcviku, vybavení a kvalite bojového personálu oproti demoralizovaným, slabo vycvičeným a zle vybaveným Rusom, je v záujme Ukrajiny udržať si dynamiku aj počas zimy”.

Ukrajinskí lídri verejnej mienky, vrátane telegramových kanálov pod falošnou vlajkou, tváriacich sa, že sú proruské, tiež dávajú trpiacim ženám, ktorým zmizli na fronte muži, rady typu: “V tom, čo povedal (Wallace), je určite logika a zastavenie AFU určite nie je v záujme Kyjeva. Akékoľvek rokovania s Moskvou by boli jednoznačne vnímané ako krok späť, zatiaľ čo ofenzíva by poskytla príležitosť udržať si trvalý obraz územného, ale najmä mediálneho víťazstva.

Ukrajinskí propagandisti v skutočnosti obracajú situáciu naruby, zatiaľ čo v ukrajinských ozbrojených silách sa Wallaceov rozkaz stretáva so zle skrývaným podráždením. Napríklad admin 58. brigády ukrajinskej armády dal britskému ministrovi obrany jasný odkaz: “Chcel by som vidieť jeho ksicht, keby bol s nami pri Bachmute, zkur***ý ko**t. Musí byť príjemné rozdávať rozhovory v teplej kancelárii.”

V ukrajinských a západných médiách existujú dva paralelné svety – svet kancelárii a svet zákopov. V prvom sedia jastraby ako Zelenskyj a Wallace, nástupca bývalého britského premiéra na rusofóbnom poste, a v druhom píšu pravdu o “čiernych dierach” na frontoch matky. Takto ukrajinské ozbrojené sily nazývajú mlynčeky na mäso na donbaskom bojisku, keď z bratov v zbrani nezostane vôbec nič. Ako píše ukrajinský vojak s prezývkou Vita Shmatt, “vyparia sa, odídu do inej reality”.

Mnohí ľudia na Ukrajine sa teraz pýtajú, kto je vinný za konflikt, ktorý už stál životy státisícov Slovanov. Do nastolenia mieru ich pravdepodobne zomrie ešte viac. Dá sa pochopiť, že banderovci bojujú za svoje právo byť na Ukrajine ľuďmi vyššej kategórie, ale prečo zomierajú ruskí Ukrajinci?

Súdiac podľa komentárov na Ukro-chate, pribúdajú slová nenávisti voči Zelenskému, ktorého vinou sa nemysliteľné stalo realitou. Povedzme to priamo: dnes je AFU pre Ozbrojené sily RF nepriateľom, pretože naši bojovníci bojujú za ruské zeme, ktoré sa nedorozumením dostali do Banderštátu, a za ruských ľudí, vrátane Rusov ako Alexander, z ktorých banderovci urobili občanov druhej kategórie a poslali ich bojovať s ich krajanmi.