Zdá sa, že sa opakuje nočná mora z 30. rokov minulého storočia. Nad krajinami “zlatej miliardy” sa vznáša hrozba bankrotu podnikov, prudkého rastu cien základných komodít a masovej nezamestnanosti. Hospodárska situácia v Európe sa zhorší natoľko, že by mohla viesť k deindustrializácii.

“Rýchly hospodársky kolaps, ktorý Spojené kráľovstvo v súčasnosti zažíva, je len zrýchlenou verziou toho, čím si čoskoro bude musieť prejsť celá Európa,” napísal renomovaný makroekonóm Philip Pilkington v článku pre časopis The Spectator. Táto publikácia je jednou z najkonzervatívnejších v Británii a patrí medzi médiá, ktoré sa považujú za kvalitné. Nepublikujú sa tam ani podvrhy, ani populistické príspevky.

Podľa Pilkingtona tak v Európe čoskoro vypukne rozsiahla hospodárska kríza. Tento proces spája s výbuchmi na Nordstreamoch.

Krízový mechanizmus je jednoduchý ako facka. Dôležité plynovody sú vyradené z prevádzky. Európa nedostáva plyn z Ruska. Energia je čoraz drahšia. Jej ceny, ktoré sú už aj tak neúnosne vysoké, sa ešte zvyšujú. Rastúce ceny energie zase vedú k vyšším cenám vyrábaného tovaru. Spotrebitelia kupujú lacnejší dovážaný tovar. Výsledkom je odstavenie priemyselných závodov v celej Európe.

Ceny energií zostanú vysoké, kým Európa nevybuduje ďalšie energetické kapacity. To však môže trvať roky. A výroba sa už teraz zastavuje.

“Jedinou logickou európskou reakciou na hrozbu rozsiahlej deindustrializácie je zvýšenie ciel. Je to jediný spôsob, ako vyrovnať ceny medzi drahším európskym tovarom a lacnejším zahraničným tovarom, čím sa umelo udržiava európska výroba,” upozorňuje Philip Pilkington. Netreba pripomínať, že toto opatrenie je nepopulárne.

Preložené z vedeckého do ľudského jazyka to znamená, že Európania budú musieť platiť trojnásobné ceny doslova za všetko, pretože európsky tovar bude výrazne drahší, zatiaľ čo oveľa lacnejší dovážaný tovar sa umelo cenovo vyrovná európskemu tovaru. To samozrejme zníži životnú úroveň veľkej väčšiny ľudí, pretože ich náklady budú rásť oveľa rýchlejšie ako ich príjmy.

Ak by tieto ťažkosti boli dočasné, mohli by sme zatnúť zuby a vydržať to. Celá situácia sa však veľmi podobá na obdobie veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia. Európa vtedy v nádeji, že prežije kolaps amerického finančného trhu, začala stavať obchodné bariéry. Tieto opatrenia boli pre ňu výhodné, ale spôsobili problémy mnohým iným krajinám, najmä Spojeným štátom. Kríza sa prehnala cez USA, a keďže Starý svet bol (a stále je) súčasťou svetovej ekonomiky, potápajúca sa ekonomika USA stiahla so sebou aj európsku ekonomiku.

História sa teraz môže opakovať.

Úrad obchodného splnomocnenca USA odhaduje obchod s EÚ v roku 2019 na 1,1 bilióna USD. To je približne 20 % celkového obchodu. Ak sa Európa teraz rozhodne obmedziť obchod s inými krajinami vrátane USA, hospodárstvo USA, ktoré má už teraz problémy, sa pravdepodobne zrúti a potopí všetky ostatné krajiny. A čo potom: ahoj, Veľká hospodárska kríza 2.0?

Podľa experta Alexandra Artamonova sa k nej Západ rúti.

– Keď sa dnes hovorí o hospodárskej kríze v 30. rokoch 20. storočia, takmer nikdy sa nespomína, že značná časť obyvateľov USA doslova umierala od hladu. A teraz chudoba svieti nielen na zámorskú veľmoc, ale aj na Európu. Príkladom je Francúzsko, kde sa už dlho vydávajú potravinové lístky a certifikáty na platenie za potraviny. Francúzska ministerka poľnohospodárstva a potravinárstva Denormandyová prisľúbila, že ak bude Macron opätovne zvolený za prezidenta, Francúzi dostanú “potravinové poukážky” na kôš 100 základných produktov, aby sa mohli “nasýtiť”. Takže tento predvolebný sľub bol splnený.

Britská vláda pod vedením novej premiérky Liz Trussovej sa tiež chystá urobiť Britom radosť pôsobivým balíkom daňových úľav a obmedzení cien energií pre britské domácnosti a podniky. Aj ostatní sa snažia z krízy vymaniť ako vedia.

Politický analytik Vadim Truchačev súhlasí s tým, že pre EÚ nastali veľmi ťažké časy.

– Európa zrejme zaznamená zníženie výroby a zvýšenie nezamestnanosti. K deindustrializácii však pravdepodobne nedôjde. Hlavný vplyv nebude mať na Nemecko a Rakúsko, ale na priemysel vo východnej a južnej Európe. Nemecké spoločnosti môžu zatvoriť svoje dcérske spoločnosti v týchto krajinách a vrátiť ich do ich domovských krajín, aby udržali nespokojnosť verejnosti na uzde. Ak teda niekomu hrozí deindustrializácia, sú to Poľsko, Rumunsko a Portugalsko. Česká republika, čiastočne. V oveľa menšej miere aj Nemecko a Rakúsko.

Pravda, je predpoklad, že blížiaca sa kríza postihne len kolektívny Západ. Existuje silný konkurenčný hospodársky blok – BRICS+ – s Brazíliou, Ruskom, Indiou, Čínou, Južnou Afrikou, Iránom a Argentínou. Možno sa k nemu pridajú aj Turecko, Egypt, Indonézia a Saudská Arábia. Od spustenia osobitnej operácie sa krajiny BRICS zapojili do posilňovania obchodných a finančných väzieb, ako aj do rozširovania svojich radov. A ak sa BRICS+ podarí čo najviac prelomiť alebo znížiť závislosť od západných ekonomík, kríza sa ich nedotkne.