Môj profil 
Predplatné
Odvolací senát pod vedením sudcu Stanislava Libanta potvrdil rozhodnutie prvostupňového senátu. Ten trojicu sudcov oslobodil už 17. marca tohto roku s poukázaním na to, že šlo o rozhodnutie senátu v tajnom hlasovaní, ktorého výsledok nemožno odtajniť. Odvolací senát vidí nedostatky aj v samotnom návrhu Švecovej.
Podľa Libanta v ňom predsedníčka Najvyššieho súdu neuviedla jediné ustanovenie, ktoré zo základných povinností sudcu disciplinárne stíhaní sudcovia porušili. Od zistenia porušenia povinnosti sudcu je možno následne druhotne odvádzať, ktorú skutkovú podstatu svojím konaním naplnil, ozrejmil.
„Sudca v tomto konaní je špeciálnym subjektom. Je povinné špecifikovať, ktorú povinnosť porušil. Ak stíhame vodiča, presne špecifikujeme, ktoré pravidlo zákona o cestnej premávke porušil. Ak stíhame policajta, presne špecifikujeme, ktorú časť svojich povinností v zákone o Policajnom zbore porušil. Tohto sme sa nedopátrali,“ uviedol.
Daniela Švecová na verejné zasadnutie disciplinárneho senátu neprišla. Jej právny zástupca Miroslav Zobok žiadal odvolací súd, aby otvoril obálku o tajom hlasovaní senátu a odstránil tak procesnú prekážku, pred ktorou zastal prvostupňový súd.
Odvolal sa na novelu sudcovských zákonov účinnú od 1. júla tohto roku, ktorá to disciplinárnym senátom umožňuje. Senát takýto dôkaz vykonať odmietol. Libant v odôvodnení rozsudku vysvetlil, že tak nemohli urobiť v dôsledku ústavnej zásady retroaktivity.
Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová sa s rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu nestotožňuje. Uviedol to hovorca súdu Boris Urbančík v písomnom stanovisku. Podľa Švecovej nemožno akceptovať také právne posúdenie rozsahu rozhodovacej voľnosti sudcov, ktorého podstatou je zmazanie rozdielu medzi právnym názorom sudcu a svojvoľným rozhodovaním sudcu. „Je to v príkrom rozpore s kogentnou právnou normou, ktorá také rozhodnutie nepripúšťa,“ tlmočil Urbančík.
„Pokiaľ pani Švecová neodstúpi, treba ju zavrieť do Pezinka, lebo zrejme je vydieraná ľudovou milíciou Kaliňáka a Kiskom,“ reagoval na oslobodzujúci rozsudok Harabin. Pre tohto sudcu ide už o druhé právoplatné oslobodenie spod disciplinárneho návrhu podaného predsedníčkou NS. Trojica sudcov čelí aj ďalším návrhom Švecovej, ktorá žiada prísne tresty v súvislosti s ich kontroverznou rozhodovacou činnosťou.
Sudkyňa Šimonová pred disciplinárnym súdom uviedla, že v prípade návrhov Švecovej ide o neprípustné stíhanie za právny názor. „Pokiaľ budú sudcovia disciplinárne stíhaní za právny názor a za to, že použijú pri svojom rozhodovaní štrasburský dohovor, tak potom tvrdím, že svet sa posunul, ale my až tak veľmi nie,“ odmietla postup vedúcej predstaviteľky Najvyššieho súdu.
Dohňanský kritizoval zmenu presadenú ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (Most-Híd), ktorá umožnila disciplinárnym senátom nahliadať do tajných zápisníc o hlasovaní senátov. „Je to paškvil,“ povedal Dohňanský s tým, že novela bola účelová.
“Bolo ju treba rýchlo prijať, aby postihla naše disciplinárne konania,“ domnieva sa. „Ak by som aj pripustil, že disciplinárny senát naberie odvahu nazrieť do zápisnice o hlasovaní, pýtam sa, k čomu im to bude. Pretože do rozsudku to nemôžu dať,“ myslí si Dohňanský.
Podľa názoru Švecovej sa trojica sudcov dopustila závažného disciplinárneho previnenia, keď na verejnom zasadnutí 27. januára 2016 meritórne rozhodla v prípade exriaditeľa pobočky banky v Nitre Petra Rudického a oslobodila ho, aj keď to v dovolacom konaní nie je možné. Takéto rozhodnutie bolo podľa názoru predsedníčky NS svojvoľným rozhodnutím, ktoré je v zjavnom rozpore s trestným poriadkom a súdnou praxou.
Švecová navrhla, aby bol Harabin odvolaný z funkcie a sudcovia Šimonová a Dohňanský preložení na Krajský súd a ich plat bol na rok znížený o 70 percent. Právny zástupca Zobok v stredu uviedol, že Švecová už na tak prísnom treste pre Harabina netrvá a ponecháva na úvahe odvolacieho disciplinárneho senátu výšku trestu.
.JPG)
