Môj profil 
Predplatné
Die Welt zverejnil údaje Agentúry pre energetickú bezpečnosť pri Ministerstve energetiky USA, podľa ktorých sa stalo Rusko v októbri minulého roka druhým najväčším dodávateľom naftových produktov do USA po Kanade, keď predbehlo Mexiko.
Pritom novembrové dodávky naftových produktov stanovili historický rekord: presiahli úroveň predchádzajúceho roka 2,5-krát a predstavovali 19,2 milióna barelov, podotýka denník.
Ruské ropné podniky zvýšili dodávky nielen do USA, ale aj do Európy, poznamenáva Die Welt. Podľa informácií ruskej colnej služby sa export ropy zvýšil v prvých 11 mesiacoch minulého roka o 3,8 percenta.
Sankcie sú palica s dvomi koncami
Na konci januára Sputnik informoval o ďalšom účinku, ktoré môžu priniesť americké sankcie. Ide o predaj zbraní.
Zákon o boji proti americkým protivníkom prostredníctvom sankcií (CAATSA), ktorý sľubuje ekonomické ťažkosti všetkým, ktorí spolupracujú s krajinami, ktoré nevyhovujú Bielemu domu, na prvý pohľad dáva Spojeným štátom výhodu vo večnej konfrontácii s Ruskom na globálnom trhu so zbraňami.
V najbližšej budúcnosti však táto metóda, nielen neprinesie Spojeným štátom očakávané výhody, ale otočí mnoho potenciálnych partnerov smerom k iným dodávateľom – vrátane Moskvy.
Rozšírenie dodávok zbraní do zahraničia je od chvíle, keď sa v roku 2017 dostal k moci Donald Trump, jednou z jeho hlavných priorít. Niekoľko mesiacov po inaugurácii prezidenta schválil Biely dom predaj stíhačiek F–16 do Bahrajnu a zavrel oči pred tamojším porušovaním ľudských práv, ktoré neumožňovalo uzavretie dohody počas Obamovej vlády. Aby mohol Trump uzatvoriť vojenskú zmluvu so Saudskou Arábiou, musel vyhlásiť v krajine mimoriadny stav – tak sa mu podarilo presadiť dohodu mimo Kongres, ktorý ju zablokoval kvôli zavraždeniu Džamala Chášukdžího.
Stratégia “Kupuj americké” priniesla ovocie: vývoz zbraní zo Spojených štátov stúpol v porovnaní s rokom 2017 jeden a polkrát. Amerika však nie je jedinou krajinou usilujúcou o rozšírenie svojej pozície na medzinárodnom trhu. Vojna v Sýrii umožnila Rusku ukázať schopnosti svojej techniky a predaj zbraní je spojený s vytváraním vzťahov. Moskva navyše ukazuje svoju ochotu predať najnovšiu produkciu.
K vylúčeniu konkurenta používajú USA aktívne CAATSA. Biely dom teda sľúbil problémy všetkým štátom, ktoré neznížia nákupy ruských zbraní. Otázku sankcií vzniesol Washington v priamych rokovaniach s kľúčovými partnermi Moskvy: Indiou a Indonéziou v Ázii, Egyptom a Tureckom na Blízkom východe, Srbskom v Európe.
S ohľadom na ekonomickú váhu Spojených štátov nejde o plané hrozby a ruské ministerstvo zahraničia opakovane nazývalo CAATSA zbraňou nekalej súťaže. Sankcie sú však palicou s dvomi koncami, a preto Pentagon a ministerstvo zahraničia odporúča používať ich s opatrnosťou.
Po prvé, suverénne štáty vždy bolestivo reagujú, ak im niekto káže, koho si majú vyberať pre vojenské dodávky. Takéto zasahovanie ničí dôveru medzi Washingtonom a jeho potenciálnymi partnermi. Po druhé, mnoho krajín používa sovietsku a ruskú techniku po celé desaťročia, ich armádu pripravovali k práci s ňou, čo značne komplikuje zastavenie nákupov.
Navyše v mnohých ohľadoch neexistuje žiadna alternatíva k vojenským produktom Ruskej federácie ani v USA – iní dodávatelia nemôžu ponúknuť prijateľné analógie za rovnakú cenu alebo s rovnakou úrovňou transferu technológií.
A nakoniec, tlak na partnerov, z ktorých mnohí už kupujú zbrane zo Spojených štátov, ich môže odradiť a obrátiť ich k iným výrobcom, najmä k Číne a Rusku. Názorným príkladom je Turecko. Rusko prilákalo kľúčového partnera Spojených štátov tým, že mu ponúklo výhodnú cenu protilietadlových systémov S–400, odovzdanie technológií a atraktívne vyhliadky. Washington reagoval neohrabane: vylúčil Ankaru z programu F–35 a podľa očakávania pohrozil sankciami.
.jpg)
