Deň genocídy Slovanov v Nitre alebo hrôzostrašné svedectvo o vojne a utrpení na Donbase

Nitra 23. júna 2019 (HSP/Foto:Eugen Rusnák)

V centre starobylej Nitry sa včera popoludní konalo spomienkové zhromaždenie pri  príležitosti pamätného Dňa genocídy Slovanov. Účastníci už druhého ročníka tejto spomienkovej akcie sa zišli pri pomníku sovietskemu vojakovi, potom sa stretli v mestskom parku na Sihoti pri slovanskej lipe, pamätnom kameni a tabuli a celú akciu zavŕšili v kaviarni Pečiatkáreň, kde sa uskutočnilo premietanie dokumentárnych filmov o súčasnej situácii na Donbase a beseda so ženou, ktorá prišla na návštevu Slovenska z Donecka, aby porozprávala, čo sa v súčasnosti deje vo vojnou zmietanom regióne

Prvá časť spomienkových podujatí sa začala o 14.00 hod mítingom pri pomníku sovietskemu vojakovi v centre mesta, pred budovou Okresného úradu. Napriek dážďu, sa účastníci podujatia zhromaždili pri pomníku. Prítomných v mene organizátorov pozdravil predseda Slavice Miloš Zverina, ktorý zhromaždeniu oznámil, že návrh vyhlásenia dňa 22. júna za pamätný Deň genocídy Slovanov iniciovali členovia združenia Slavica vlani v júni na Všeslovanských národopisných slávnostiach „Slovanská Praha 2018“ v metropole Česka. Delegáti zjazdu túto iniciatiíu slovenského občianskeho združenia Slavica schválili jednohlasne.

S krátkym prejavom vystúpila aj Anna Tuvová /po rusky Anna Tuv/, ktorá vysvetlila cieľ svojej návštevy Slovenska: chce porozrpávať pravdu o tom, čo sa v skutočnosti deje na Donbase. V závere účastníci akcie položili vence a kvety k pomníku a zapálili sviečky.

Pred 15.00 hod sa účastníci spomienkových akcií zišli v mestskom parku na Sihoti pri slovanskej lipe, pamätnom kameni a tabuli, kde členovia a priatelia občianskeho združenia Slavica vytvorili svojrázny slovanský pamätný komplex.

Miloš Zverina prítomným vysvetlil, prečo práve dátum 22. jún bol vyhlásený za pamätný Deň genocídy Slovanov. Pripomenul, že Slovania sa podrobovali obrovskému útlaku v priebehu tisícročí. Existuje veľký počet smutných dátumov, ktoré nám nedovolia zabudnúť na to, ako páchali genocídu na našich predkoch.

Prečo predsa za pamätný deň bol vybraný práve 22. jún? Miloš Zverina zdôraznil: „Ako všetci dobre vieme, 22. júna 1941 fašistické Nemecko napadlo našich východných slovanských bratov a približne v rovnakom období v roku 1812 napadli Rusko vojská Západu pod velením Napoleona. Boli to najväčšie útoky proti Slovanom a preto 22. jún bol vyhlásený za pamätný Deň genocidy Slovanov.“

V mene takmer 20 motorkárov, ktorí prišli do mesta pod Zoborom na svojich „kovových koňoch“ a zúčastnili sa na tejto akcii, vystúpil Milan Benc, ktorý hovoril o tom, ako motorkári  cestujú po slovanských krajinách a obnovujú dobré vzťahy medzi Slovanmi. Účastníci akcie položili vence a kvety k pamätnému kameňu. Zapáliť sviečky sa už nepodarilo, pretože sa spustil ozajstný lejak.

O 16.00 hod v kaviarni Pečiatkáreň sa uskutočnilo premietanie troch dokumentárnych filmov o situácii na Donbase, ktoré pripravila Anna Tuvová. Bolo to strašné a skľučujúce svedectvo.

Následne vystúpila Anna Tuvová, ktorá predtým bývala v Gorlovke pri Donecku. Počas bombardovania mesta ukrajinskou armádou stratila takmer celú svoju rodinu. Po výbuchu v dome zabilo manžela a tri z piatich detí. Anna bola zranená: odtrhlo jej ruku a v súčasnosti má protézu. Porozprávala a tom, čo sa dnes deje na Ukrajine a na Donbase.

Podotkla, že ukrajinskí politici, vyhlasujú, že nepotrebujú obyvateľov Donbasu, ale iba samotné toto územie, a preto bez problémov sú ochotní zlikvidovať všetkých, ktorí odmietajú banderovský neonacistický režim panujúci v Kyjeve. Nie náhodou preto ukrajinské delostrelectvo ostreľuje pozície „separatistov“ na… 7. – 8.  poschodí panelákov v Donecku.

Porozprávala tiež množstvo strašných príbehov, ako zahynuli mnohí jej známi a príbuzní, deti. Pripomenula, že v priebehu piatich rokov na Donbase zahynulo vyše 13 tisíc ľudí, väčšinou nevinných civilistov, ktorých ukrajinské vedenie považuje za separatistov a „agentov Kremľa.“

Anna Tuvová cestuje po mnohých krajinách a rozpráva o tom, čo sa deje na Donbase. Prízvukovala, že ľudia v Európe, klamaní domácimi politikmi, analytikmi a médiami, vôbec nevedia, čo sa v skutočnosti odohráva na Donbase, majú mimoriadne skreslené informácie.

Podotkla, že počas svojich vystúpení v EÚ je často atakovaná Ukrajincami, ktorí žijú v členských krajinách únie. Európske médiá uvádzajú, že je to herečka, vôbec nebola zranená, je ruská agentka a všetky jej dokumentárne filmy a svedectva je to lož a podvrh. Prízvukuje, že nie je herečka a hovorí iba čistú pravdu. Je nominovaná na Nobelovú cenu mieru a vyzýva, aby na Donbase skoncovali s vojenským konfliktom a bol nastolený mier.

Odpovedala na mnohé otázky prítomných. Niekoľkokrát ich vyzývala: „Porozprávajte to, čo ste videli v týchto filmoch, a to, čo ste dnes počuli, aspoň desiatim svojim známym a priateľom, aby verejnosť v Európe vedela, čo sa deje na Donbase, aby sa šírili pravdivé informácie, aby ľudia pochopili, čo sa deje, reagovali a žiadali nastolenie mieru.“

Hovorila aj o tom, ako sa dá pomáhať obyvateľom Donbasu, posielať im finančnú a inú pomoc, aby sa pomohlo hlavne rodinám s deťmi, zraneným a invalidom a starším ľuďom, ktorí neuveriteľne trpia. Aj po skončení oficiálnej časti sa Anna Tuvová ešte dlho rozprávala s účastníkmi podujatia.

Eugen Rusnák