K platforme sa hlásia poslankyne Jana Kiššová a Natália Blahová, okrem Rajtára aj poslanci Ľubomír Galko, Vladimír Sloboda, Radoslav Pavelka a ďalší členovia strany z regiónov. Vznik platformy oznámila na tlačovej besede v Liberálnom dome v Bratislave časť členov po tom, čo mimoriadny kongres vo Zvolene v sobotu potvrdil vo funkcii na ďalšie štyri roky doterajšieho šéfa strany Richarda Sulíka. Členovia platformy kongres bojkotovali.

„V Nemecku od vojny máte plus-mínus tie isté strany. Na Slovensku to štandardom nie je a práve naším krédom je zavádzať západné štandardy na Slovensku,“ povedal Rajtár. „Nemôžeme mať strany na jedno použitie, strany jedného muža,“ dodal. Členovia Demokratického jadra SaS založením platformy reagovali na mimoriadny kongres strany, ktorý podľa nich Sulík zvolal neštandardne a v rozpore s demokratickými princípmi. „Verím, že keď sa to podarí, SaS má šancu prežiť dlhodobo, má šancu prežiť aj výmenu lídra a má šancu tu byť 5, 10, 20 a možno aj 50 rokov. Toto je cieľ,“ povedal Rajtár.

Nespokojenci, ktorí Sulíkom iniciovaný kongres ignorovali, sa však stále hlásia k SaS a k jej princípom. Kiššová odmieta, že by v strane došlo k rozkolu, stále verí, že sa v SaS dá robiť jednotná politika, a to aj napriek tomu, že výsledky mimoriadneho kongresu odmieta. Priznala však, že pachuť z kongresu sa nedá obísť a dôvera v SaS bola naštrbená.

„My sme stále jedna SaS, stále jedna. Ja by som veľmi nerada vo svojom živote ešte fungovala v nejakej inej strane. Nie sme iná SaS, sme tá istá SaS, ale máme na niektoré veci iný názor a chceme ich komunikovať,“ zopakovala Kiššová. „Spravíme všetko pre to, aby žiadny rozkol v strane nenastal, aj toto je ten krok k tomu,“ povedala s tým, že v posledných týždňoch stranu opustilo niekoľko členov, pretože „niektoré veci” považovali za neakceptovateľné.

„Richard Sulík je riadne zvoleným predsedom strany, je nespochybneným lídrom do najbližších volieb a jednoducho tak to je, takže na tomto sa nič nemení,“ dodala Kiššová. Jeho mandát na ďalšie štyri roky však neakceptuje. Riadny mandát by mal Sulíkovi vypršať v júni budúceho roku.

„Ja žiadnu inú stranu nezvažujem, aj keď svet po voľbách môže byť iný a rozhodnutia by boli predčasné,“ povedala Kiššová. Sasku spoluzakladala a spraví všetko pre to, aby v nej mohla ostať aj po voľbách. „Tu pred vami stojí pomerne veľké množstvo zakladajúcich členov strany SaS. My nikam neodchádzame. My sme Demokratické jadro SaS,“ vyhlásil Galko.

Podľa okresného predsedu SaS a viceprimátora Púchova Lukáša Raníka Sulík ich počet bagatelizuje, ale ako povedal, nie sú iba skupinkou a hodnoty, pre ktoré vstupovali do sasky, nemienia ohýbať.

„Stojíme tu dnes pred vami pre to, že chceme vyslať signál voličom, aj ostatným členom strany, že v strane SaS sú ľudia, ktorí majú v úcte demokratické princípy,“ zdôraznila poslankyňa Blahová. Sulík podľa nej získal iba slabý mandát, a to aj napriek početným intervenciám a telefonátom viacerým členom strany.

Galko prečítal programové tézy platformy. Okrem iného povedal, že členovia Demokratického jadra SaS „súcitia s ľuďmi, ktorí čelia diskriminácii, vylúčeniu, zlým ekonomickým a životným podmienkam a zasadzujú sa o zlepšenie ich situácie“. Odmietajú hazardovať so zahranično-politickým ukotvením Slovenskej republiky, ktorá je súčasťou západnej civilizácie. Členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii pokladajú za najlepší spôsob kolektívnej i individuálnej sebarealizácie občanov, vrátane ochrany ich bezpečnosti. Ruskú federáciu považujú za bezpečnostnú hrozbu západných demokracií. Konajú tak, aby Slovenská republika bola skutočným právnym štátom. Bojujú za očistu súdnictva, prokuratúry a polície. Cítia zodpovednosť za stav životného prostredia. Uvedomujú si, že prijímané opatrenia na jeho ochranu nesmú deformovať trhové sily, konkurenčné prostredie a schopnosť podnikateľských subjektov prinášať inovácie.

„Dnes sa strana zomkla. Všetko, čo bolo doteraz, pre mňa neexistuje,“ oznámil Sulík na brífingu po kongrese vo Zvolene. Na mimoriadnom kongrese sa zúčastnila aj poslankyňa Jana Cigániková, poslanci Martin Klus, Alojz Baránik, Karol Galek a europoslanec Eugen Jurzyca. Sulík získal pri voľbe predsedu 135 hlasov zo 141 odovzdaných volebných lístkov, šesť hlasov bolo neplatných.