Deklaráciu o zvrchovanosti SR oslavuje SNS, SaS uprednostňuje 17. november

Bratislava/Galanta 16. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR – Oliver Ondráš)

Výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR (17. júla) si oslavami pripomína Slovenská národná strana (SNS). Jej koaličný partner Most-Híd žiadny program neplánuje. Ďalšie koaličné strany Smer-SD a #Sieť na otázky TASR neodpovedali. Z opozičných strán TASR odpovedala iba SaS, ktorá síce Deklaráciu o zvrchovanosti SR považuje za dôležitý historický medzník v novodobých dejinách našej krajiny, sláviť ju ale nebude

“Slovenská národná strana si každoročne pripomína prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR. Členovia SNS v dňoch okolo výročia tradične pália tzv. Vatry zvrchovanosti. Aj tento rok po celom Slovensku zapália tieto vatry,” uviedla pre TASR hovorkyňa národniarov Zuzana Kohútková. Pripomenula, že za deklaráciu v roku 1992 hlasovalo všetkých 15 poslancov SNS.

Výročie národniari oslavujú aj športovými hrami, kultúrnymi programami, vystúpeniami folklórnych súborov, súťažami vo varení či turistikou. Podľa Kohútkovej sú podujatia organizované nielen členmi SNS, ale aj organizáciami Matice slovenskej či inými politickými stranami.        SaS neslávi výročie preto, že podľa poslanca NRSR Martina Klusa je sviatok sprofanovaný, čo spôsobili strany typu HZDS či SNS. “Aj preto dáva SaS pri aktívnom pripomínaní si prednosť sviatkom ako Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november), či 10. december, ktorý je v kronike historických dní zaznamenaný ako Medzinárodný deň ľudských práv,” vysvetlil pre TASR Klus.

TASR oslovila aj koaličné strany Smer-SD a #Sieť a opozičné hnutia OĽaNO-NOVA a Sme rodina Boris Kollár. Tieto však doteraz neodpovedali.

Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR si pripomíname už 24-krát. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť SR. Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR – 17. júl – je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR. Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa každoročne stretávali viacerí občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti.

Sergej Kozlík: Vatry zvrchovanosti sú i dnes pre formovanie štátneho povedomia aktuálne

Vatry zvrchovanosti sú aj dnes potrebné pre formovanie štátneho povedomia, ktoré je na Slovensku stále slabé a nepodporuje sa dostatočne ani v školách. Na piatkových (15.7.) oslavách 24. výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky v Galante to povedal Sergej Kozlík, ktorý bol podpredsedom vlády SR, ministrom financií a poslancom Európskeho parlamentu.

“My ani dnes neformujeme národné a štátne povedomie dostatočne, stále sme rozpoltený národ. Polovica sa teší, že máme vlastný štát a polovica, ktorá bola proti tomuto štátu, aj keď mnohí boli i vo vládnych funkciách, stále lavíruje,” uviedol Kozlík pre TASR s tým, že musí dôjsť ku generačnej výmene, aby sa všetci občania stotožnili so slovenskou štátnosťou.

“Túto významnú historickú udalosť si musíme dennodenne pripomínať, aby sme si uvedomili, aké je dôležité mať svoj štát a vedieť si ho chrániť, pretože je to dôležité pre nás všetkých aj v súčasnosti,” povedala pre TASR poslankyňa Národnej rady SR za SNS Magdaléna Kuciaňová. Podľa nej je to dôležité práve v čase, keď sa Európska únia otriasa v základoch.

V Galante, kde si tento rok ako prví na juhu Slovenska pripomenuli výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR, pôsobí Miestny odbor Matice slovenskej (MS), ktorý má 350 členov. Spolu s Domom MS v Galante organizuje vatru zvrchovanosti každý rok. Matičiari, ako uviedla pre TASR riaditeľka Domu MS Zlatica Gažová, chápu, aké dôležité bolo vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti slovenského národa. “Uvedomujú si, že urobiť také niečo, je prejav dospelosti, ako pre človeka, tak aj pre štát. Boli sme dostatočne vyspelí a vyhlásili sme, že sme na tom rovnako ako iné národy,” zdôvodnila Gažová.

Sedemnásťročného Igora Slobodu pritiahli do radov Matice slovenskej vedomosti, ktoré získal od starých rodičov a rodičov. Škola podľa neho robí pre národné povedomie veľmi málo. “Na toto sa v škole kladie malý dôraz, o slovenských dejinách máme len rýchlokurz geniality. Na dejepise sa podrobne učíme napríklad o francúzskej revolúcii, ale o slovenskej histórii skoro nič,” dodal Sloboda.