Môj profil 
Predplatné
V polovici druhej svetovej vojny zadalo vedenie krajiny úlohu konštruktérom: vybaviť Červenú armádu zásadne novými strelnými zbraňami, ktoré musia byť jednoduché, spoľahlivé a hlavne – ich výroba musí byť lacná. K projektovaniu okamžite pristúpilo mnoho popredných konštruktérov krajiny.
“Najprv prebehla súťaž projektov. Zúčastnilo sa jej 10 až 15 ľudí. Každý vytvoril projekt, ako vidí svoj vzor. Tieto projekty vzájomne porovnávali a vybrali tie najperspektívnejšie,” povedala Jelena Kalašnikovová v relácii televízneho kanálu Zvezda.
Po náročnom výbere zvolili model mladého konštruktéra samouka Michaila Kalašnikova. Mal vtedy len 28 rokov. Na hlavnom vynáleze svojho života pracoval niekoľko rokov.
“O 7 hodine večer domov nikdy neprišiel. Keď prišiel o 9.00, tak to bolo skoro. Mohol prísť aj o 12.00, ale aj o druhej hodine v noci. Pretože, a to platí, nielen pre zbrojár, ale pre každého tvorivého človeka: ak chcete niečo dorobiť, zdokonaliť, zdá sa vám, že ešte trochu a už to bude presne ono a vôbec sa pritom nepozeráte na hodiny ani si neuvedomíte, že ste si nestačili ani vypiť čaj,” vysvetlila Jelena Kalašnikovová.
Zbraň storočia
Sériová výroba AK a jeho modifikácie sa začali v Iževskom strojárenskom závode. Útočná puška Kalašnikov, ktorá je uvedená na zozname významných vynálezov 20. storočia, sa stala najrozšírenejšou zbraňou na svete. Počas 60 rokov vyrobili viac ako 70 miliónov kusov AK a jeho modifikácií. Daná zbraň je dokonca vyobrazená na vlajke Mozambiku. Dnes má na Sinajskom polostrove pomník. Jeho meno dávajú v Afrike novonarodeným deťom.
Už 70 rokov je samopal v rôznych úpravách vo výzbroji ruskej armády. Mimochodom, nielen ruskej, pretože desiatky krajín sveta vyrábajú rôzne verzie Kalašnikova. Podľa hodnotenia odborníkov počet vyrobených zbraní už presiahol 100 miliónov kusov. Avšak, sám Kalašnikov bol proti použitiu svojej zbrane v medzinárodných konfliktoch.
.jpg)
