Darujeme slovenské obce Maďarsku?

Bratislava 9. decembra 2022 (HSP/Foto:HSP)

Vládu Slovenskej republiky, ak dovtedy vydrží, čaká o chvíľu neľahké rozhodnutie – symbolicky darovať alebo nedarovať slovenské obce Maďarsku. O to totiž ide v celom novom návrhu nariadenia vlády SR o označovaní obcí v menšinových jazykoch (LP/2022/420 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 15 % obyvateľstva)

Pôvodné slovenské majere a osady, dnes časti obcí alebo obce založili slovenskí poľnohospodári v rámci československej pozemkovej reformy po zániku Uhorska a nazvali ich slovenskými názvami, napr. Štúrová, Okánikovo, Hviezdoslav, Hurbanova Ves. Veľkými pozemkovými vlastníkmi na Žitnom ostrove boli rody Baťánovcov, Esterháziovcov, Pongrácovcov, Zičiovcov a najmä Pálfiovcov, ktorých všetkých zasiahla I. pozemková reforma v roku 1919 a znamenala rozsiahlu úpravu pozemkovej držby a zlikvidovala veľké veľkostatky, uvádza vo svojej štúdii PhDr. Eva Vrabcová v Historickom časopise z roku 2007. Osady vznikali už na opustených odobratých pozemkoch s názvami ako, napr. Margitpuszta alebo Szántóérpuszta. Nový zoznam o označovaní obcí v menšinových jazykoch ide ruka v ruke s aktuálnou propagandou okolo Benešových dekrétov.

Označovanie uvedených osád (dnes časti obcí) v menšinových jazykoch sa mohli dostať do slovenského zákona nepriamo aj s pomocou právneho poradenstva Budapešti. Slovensko-maďarský poslanec G. Gyimesi, ktorého novelu zákona s časťami obcí odhlasovali „slovenskí“ poslanci sa nedávno dušoval, že on pracuje sám za seba. Jeho pajtáš a člen pracovnej skupiny Ákos Horony pre vypracovanie návrhu nariadenia vlády SR sa však v istom rozhovore chvastal, že pomohol/li s novelizáciou uvedeného zákona. Horony kandidoval za menšinovú stranu SMK, dnes poskytuje právne služby strane Aliancia a stal sa aj poslancom mestského zastupiteľstva v Dunajskej Strede za Alianciu. No a tu už pokojne môžeme hovoriť aj o maďarsko-maďarskej spolupráci a riadenie strany „revizionizmu“ Budapešťou. Veď Maďarsko má na to viacero štátnych inštitúcií, s ktorými sa už ani netají, napr. podvýbor pri maďarskom parlamente pre zriadenie akejkoľvek formy autonómie pre maďarskú menšinu.

Aj východoslovenské obce darujeme?

„Nesúhlasím s návrhom nariadenia, v obci sa nehlási ani jeden obyvateľ k ukrajinskej národnosti a navrhujem v EÚ štandardnú, 20 % hranicu pre využívanie práv národnostných menšín,“ uvádza starosta obce Rokytovce v okrese Medzilaborce Ivan Závadský v prieskumnom rozhovore. Podobne sa vyjadril aj starosta obce Cígeľka (okr. Bradejov) Ľudovít Kravec a ďalší zástupcovia obcí. V novom zozname obcí, ktoré budú povinné používať ukrajinský jazyk pod hrozbou pokuty 2 500 € sa opäť ocitlo 17 obcí, ktoré nemajú žiadneho príslušníka ukrajinskej národnosti alebo iba niekoľkých a ani zďaleka nespĺňajú zákonnú percentuálnu hranicu už desať rokov. Viaceré takéto východoslovenské obce majú dopravné označenie začiatku a konca obce v ukrajinskom jazyku pre 0 príslušníkov ukrajinskej národnosti, ale zato chýba označenie v rusínskom jazyku, pretože v obci žije viac ako 50 % Rusínov!

Znamená to, že takéto obce podľa aktuálneho právneho predpisu budú musieť dvadsať rokov povinne používať ukrajinský jazyk, aj keď niektoré z nich dvadsať rokov nemajú žiadneho príslušníka ukrajinskej menšiny! Príslušné krajské dopravné úrady, ktorým väčšinou patria miestne komunikácie poslušne, ako nemohúcne teliatka osadzujú dopravné tabule s menšinovým označením obce na „rozkaz“ vládneho zástupcu menšín L. Bukovszkého a kto vie koho ešte. Časť východu Slovenska skutočne pôsobí, „ako keby bol napoly ukrajinský.“ Čo by Slovensko určite rešpektovalo, tak ako južné oblasti, ak by naozaj bol.

Ak je chyba v zákone, treba ho opraviť. Ak si tu niekto robí čo chce, treba urobiť opatrenia. A nie umelo nafukovať národnostné menšiny, aby mala Budapešť mandát na presadzovanie svojich vlastných politických cieľov.

Margaréta Vyšná