Kodaň 28. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP- Gyorgy Varga)
Supermarket Wefood v Kodani získal obrovský úspech predajom potravín po záručnej dobe. Nepredané prebytky potravín sa ukázali natoľko populárne, že bola otvorená už druhé predajňa
Po spustení prvej predajne v štvrti Amager na začiatku tohto roka si Wefood tento mesiac otvoril aj druhú pobočku v módnej štvrti Nørrebro, ktorá tiež prilákala dlhé fronty. Na budúci rok sa navyše plánuje otvorenie aj v inom dánskom meste Aarhus.
“Je úžasné, že namiesto vyhodenia vecí sa rozhodli predať ich za peniaze. Podporili ste dobrú vec,” vraví študent Signe Skovgaard Sørensen, ktorý si napríklad kúpil fľašu luxusného olivového oleja za 20 dánskych korún (v prepočte cca 2,70 eur). O skvelej myšlienke hovorí aj dôchodkyňa Olga Fruerlundová, ktorá si vybrala pohár sladkostí, ktoré dá vnúčatám na Vianoce. Podľa nej cukríky “môžu mať trvanlivosť aj sto rokov”.
Doba predaja jedla po záruke je v Dánsku legálna tak dlho, ako býva jasne zverejňovaná a pritom nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo jeho konzumácie. Aj preto sa v krajine podarilo znížiť plytvanie potravinami o 25 % počas posledných piatich rokov. “Pozeráme sa, ovoniavame produkt a zisťujeme, či je ešte stráviteľný,” vraví vedúci projektu Bassel Hmeidan.
Všetky výrobky sú darom od výrobcov, od dovozných a vývozných firiem a miestnych supermarketov a zbierajú ich zamestnanci supermarketu Wefood, ktorí sú všetci dobrovoľníci. Tovar rôzneho druhu sa mení zo dňa na deň. Ceny sú zhruba polovičné a zisk z predaja ide na charitu.
Potravinový odpad sa stal v posledných rokoch horúcou témou. Vo Francúzsku už minulý rok zakázali ničenie nepredaných potravín, Briti založili The Real Junk Food Project predávajúci od septembra vo svojom supermarkete pozáručné potraviny v sklade v blízkosti Leedsu.
Na začiatku tohto mesiaca vyšlo z OSN vyhlásenie, že preferovanie supermarketov s perfektne vyzerajúcim tovarom a ich subjektívne označovanie “minimálnej trvanlivosti” spôsobili masívny potravinový odpad, ktorý by inak mohol zmierniť svetový hlad. Takmer 1,3 miliardy ton potravín sa totiž každým rokom zbytočne vyhadzuje, čo by mohlo ísť pre 1 miliardu ľudí trpiacich hladom na celom svete, konštatuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo FAO.