Môj profil 
Predplatné
“Po mojom návrate z Ruska vnímam rôzne nálady obyvateľstva a výsledkom diskusií je aj toto rozhodnutie výboru. Neexistuje však možnosť uloženia takejto povinnosti predsedovi parlamentu. Ale na zlé rozhodnutie netreba reagovať zlom. Preto pozvem poslancov zahraničného výboru alebo pôjdem na výbor a vysvetlím im, aké dôležité je nemať čierno-biele videnie,” avizoval Danko.
Prekvapilo ho však, že pri hlasovaní o uznesení, ktoré navrhol Zsolt Simon (nezaradený), sa na výbore spojili poslanci SaS Peter Osuský a Juraj Droba s členmi ĽSNS. “Som v šoku, že SaS dokáže bez mihnutia oka hlasovať s poslancami ĽSNS len preto, aby dosiahli svoj cieľ. Ja som z tých politikov, ktorí ĽSNS od počiatku kritizovali,” uistil.
To, že sa v Dankovej spoločnosti pri nedávnom kladení vencov objavila aj poslankyňa ĽSNS Natália Grausová, označil za nedorozumenie. “Nebol tam žiadny úmysel. Tu však vidím jasný úmysel SaS spolupracovať s ĽSNS, lebo to bolo pripravené uznesenie,” zdôraznil.
Danko tvrdí, že počas návštevy v Rusku videl štát, v ktorom si podávajú ruky svetoví politici. “Máme všetkých Rusov odsudzovať kvôli tomu, že mali komunizmus?
Prestaňme haniť raz Američanov, raz Rusov, prestaňme sa hádať a polarizovať,” apeloval s poukázaním na hrozbu, že nám v rámci hospodárskej spolupráce s Ruskom môže utiecť vlak, preto chce iniciovať aj ďalšie návštevy tohto štátu. Podľa šéfa NR SR by nám mohol byť vzorom český prezident Miloš Zeman, lebo ten, keď navštívi USA, prijme ho tamojšia hlava štátu, a to isté platí v Číne či Rusku.
Politiku opozičných lídrov Danko označil za účelovú, za šťavu pre médiá. “Ja som sa rozhodol ísť cestou pozitívneho príkladu, spájania a robenia poriadku,” poznamenal.
Na margo anexie Krymu Ruskom Danko vo štvrtok uviedol, že povojnové usporiadanie Európy by malo ostať zachované. “Ale nie som historikom, aby som povedal áno alebo nie,” zdôraznil s dôvetkom, že o tejto téme sa hovorilo aj v Rusku za okrúhlym stolom.
O predvolaní Danka rozhodli opoziční poslanci, ktorí majú vo výbore väčšinu. Koaliční členovia, vrátane predsedu výboru Františka Šebeja (Most-Híd), boli proti. “Oficiálna zahraničná politika Slovenska je iná ako to, čo prezentoval predseda parlamentu Danko v ruskej Dume. Preto by som chcel počuť jeho vysvetlenie aj stanovisko ministra zahraničných vecí Lajčáka,” vysvetľoval Simon.
Šebej len pred pár dňami Dankovo vystúpenie v Dume kritizoval. Rokovací poriadok však podľa jeho slov nepredpokladá, že výbory majú právomoc pozývať si na rokovanie iných predstaviteľov parlamentu, aby skladali účty. Ako tvrdí, túto právomoc má výbor voči vláde.
Danko vystúpil s prejavom v Štátnej dume minulý týždeň počas oficiálnej návštevy Ruska. Za to si vyslúžil kritiku opozície, europoslancov aj Šebeja. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smeru-SD) povedal, že s ním prejav nekonzultoval. Danko si za svojím vystúpením stojí a považuje za česť, že mohol rečniť pred ruskými poslancami.
Šéf slovenského parlamentu v Dume napríklad povedal, že bez silného Ruska nie je možný mier vo svete a tiež ocenil schopnosť Ruskej federácie “riešiť problémy korektným dialógom”. Zároveň hovoril o posilnení výučby ruštiny na Slovensku. Podľa Šebeja bol Dankov prejav mimo línie našej zahraničnej politiky a neslúžil slovenskej zahraničnej politike. Samotná návšteva Ruska bola podľa Šebeja chybou.
Po kritike Danko uviedol, že si stojí za každým slovom svojho prejavu v ruskom parlamente a že mu bolo cťou tam vystúpiť. “Ak niekto bude mať možnosť vystúpiť v Číne či v inej svetovej veľmoci, to pomôže národu. Ja som v prejave nepovedal, že vystupujeme z EÚ. Poďakoval som za históriu, poukázal som na pozitíva. Myslíte si, že prezidenti USA a Ruska si nadávajú? Musíte vnímať súvislosti,” apeloval Danko.
Problém nevidí ani v tom, že pozvanie dostal od predsedu ruského parlamentu Viačeslava Volodina, ktorý je na sankčnom zozname. Pokiaľ ide o rok 1968, ten podľa Danka odsudzujeme. To ale podľa jeho slov neznamená, že máme zabudnúť na obdobie druhej svetovej vojny, keď Rusi oslobodili našu vlasť.
