Ak sa o septembrovom summite hovorilo ako o niečom nezvyčajnom, o nadchádzajúcom parlamentnom summite v Bratislave možno skonštatovať, že také niečo tu ešte nebolo. Čo vás motivovalo k tomu, aby ste v rámci nášho predsedníctva iniciovali takéto podujatie?

Mám zásadu, že ak niečo robím, tak sa to snažím robiť naplno. Aj preto som bol prekvapený, keď som zistil, že parlamentní lídri sa stretávajú iba raz za rok. Keď som sa naplno zorientoval v mechanizmoch, systémoch a komunikácii medzi partnermi v EÚ, napadla mi pri stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Martinom Schulzom spontánna myšlienka, aby sme skúsili v Bratislave zvolať neformálne stretnutie predsedov európskych parlamentov. Musím pripomenúť, že existuje už niekoľko iniciatív lídrov európskych parlamentov, ako príklad možno uviesť iniciatívu predsedníčky Poslaneckej snemovne talianskeho parlamentu Laury Boldriniovej, ktorá sa snaží o určitú deklaráciu spolupráce a určité vymedzenie pozície národných parlamentov a EP. Ale tieto iniciatívy stroskotávajú na nejednotnej a nejednoznačnej komunikácii. Na to som myslel pri zvolaní tohto neformálneho parlamentného summitu. Myslím si totiž, že našou iniciatívou a asi i povinnosťou v rámci predsedníctva v Rade EÚ je vyvinúť aktivity, ktoré nie sú štandardné. Žijeme totiž v neštandardných časoch. Je tu téma migrácie, je tu brexit, ktorý je veľkým zdvihnutým prstom pre fungovanie a existenciu EÚ. Preto sme presvedčení, že lídri EÚ musia oveľa častejšie komunikovať, že sa musia poznať. Preto aj tá iniciatíva predsedov vlád a prezidentov a teraz iniciatíva neformálneho summitu parlamentných lídrov, ktorá na septembrové stretnutie nadväzuje. Našou ambíciou je, aby takéto summity pokračovali i pri predsedníctve Malty, ktorá preberie po nás štafetu. Ale hlavným mottom je, ako už vlastne znie aj slogan tohto summitu – Spoznajme sa lepšie. Vychádzame z toho, že našou povinnosťou pri takýchto stretnutiach je spoznať jeden druhého a na základe vzájomného poznania aj pochopiť postoje k jednotlivým témam, napríklad k otázke migrácie.

V Bratislave privítate viac ako 20 predsedov národných parlamentov. Iniciatíva teda mala odozvu.

Teší nás a sme aj prekvapení takou veľkou účasťou. Treba priznať, že nie každý prijal s nadšením našu iniciatívu. Nie je tajomstvom, že boli štáty, ktoré kritizovali aktivitu Slovenska v rámci predsedníctva, či už to bol summit premiérov, alebo summit predsedov národných parlamentov. No verím, že naším nadšením a angažovanosťou presvedčíme o tom, že má cenu sa stretávať a rokovať o problémoch EÚ. Hlavnou témou nášho summitu je hovoriť o tom, kde je hranica národnej politiky, ktorej preferovanie skončilo vo Veľkej Británii brexitom a kde už začína európska politika a politika EP.

Z toho, čo hovoríte, je zrejmé, že podľa vás už nastal čas, aby sa aj národné parlamenty zapojili do diania v EÚ výraznejšou a hlavne širšou kooperáciou?

Áno, samozrejme. Musíme si uvedomiť reálny stav EÚ. Ak únia chce ďalej fungovať, musí prejsť reformou, sebareflexiou. A musíme sa tiež rozprávať o vnútorných mechanizmoch. Veď predsa, ak raz odovzdáme do vienka EÚ určité kompetencie, právom očakávame, že EÚ sa musí v rámci týchto kompetencií o členské štáty lepšie postarať, ako je tomu v súčasnosti. Vezmime si bezpečnosť. Je prirodzené, že v súčasnej situácii rastú preferencie politikom, ktorí hovoria, že ak sa o nás nevie postarať EÚ, my sami sa o sebe postaráme. Dobrým príkladom je Veľká Británia, kde sa takýmto politikom podarilo presvedčiť ľudí, že bude lepšie vystúpiť z únie. A v súčasnej situácii, práve na základe nefunkčnosti systému, je ťažké proti takejto politike postaviť protiargumenty. Brexit predstavuje naozaj veľký zdvihnutý prst, aby sa EÚ nerozpadávala. Aby politici v jednotlivých štátoch, preferujúci viac národnú politiku na úkor európskej, nezačali rozbíjať EÚ. Ja to hovorím s plnou vážnosťou, i ako predseda najstaršej národnej strany, že si musíme uvedomiť, kde je hranica tej národnej politiky a kde sme schopní spolupracovať. Určite sú oblasti, v ktorých musíme spolupracovať a môžeme odovzdávať časť svojich kompetencií. No ťažko toto odovzdávanie kompetencií vysvetlíme na národnej úrovni bežným ľuďom, ak únia svoje právomoci nedokáže efektívne zrealizovať v prospech obyvateľov únie a jednotlivých členských štátov. Rovnako sa musíme pozrieť na vzťah medzi národnými parlamentmi a EP. Vidíme totiž systém tvorby legislatívy na úrovni EP, kde sa poslanci niekedy odtrhujú od reality národov a národných záujmov. Nehnevajte sa, ale niekedy pripomínajú zblúdilé ovečky. Sami často nevedia vo svojej pozícii nič presadiť pre konkrétny štát. My sa musíme baviť o tom, aby sa nestávali situácie, že nám rozum zostáva stáť nad tým, o čom sa rozhoduje v EP. Preto aj naše iniciatívy, ktoré máme pripravené, môžu byť veľkým prínosom pre vzťah národných parlamentov medzi sebou i vzťah týchto parlamentov smerom k EP.

Môžete byť konkrétnejší?

Pripomenul by som, že sme pripravili zmenu rokovacieho poriadku. A že ako jeden z prvých rokovacích poriadkov národných parlamentov členských štátov EÚ ten náš dá možnosť vystúpiť v osobitnom bode v pléne NR SR europoslancom. Ja veľmi vítam túto možnosť, ktorá pomôže ozrejmiť, priblížiť proces a témy, ktorými sa zaoberá EP. Dnes je jediným formátom, ktorý niečo také umožňuje vystúpenie vo výboroch, čo je ale nedostatočné.

Na summite sú v rámci rokovacieho dňa pripravené dve panelové diskusie. Bude to stačiť na to, aby nedošlo iba k výmene názorov?

Musím práveže zdôrazniť, že našou ambíciou je neformálne si vymeniť názory, bez skostnatenosti a predpísanej formálnej náležitosti otvorene a verejne diskutovať o vzájomných vzťahoch. Prvým krokom je v predvečer summitu predstavenie Slovenska, našej rôznorodosti, ktorá má viesť, podobne ako to hlása i slogan EÚ, k jednote. Teším sa, že môžeme ukázať parlamentným lídrom to, kto sme, aké národnostné menšiny tu máme, akú máme históriu, aké pamiatky. Aby lepšie pochopili našu kultúru, mentalitu, myslenie. Tou druhou ambíciou počas samotného rokovania je vypočuť si názory k prebiehajúcim procesom v EÚ.

Očakávate, že dôjde aj k spoločnému komuniké, ktoré by poslúžilo rozvoju spolupráce v budúcnosti?

Určite je ambíciou prijať spoločné vyhlásenie o pokračovaní a zotrvaní v dialógu. V každom prípade si musíme uvedomiť, že žiaden líder národného parlamentu nemôže svojvoľne pristúpiť k signácii niečoho, čo si vyžaduje hlbšiu analýzu v pléne národného parlamentu. A nechceme podpisovať nejaké formálne vyhlásenie iba ako lídri parlamentov. Máme ambíciu založiť tradíciu neformálneho summitu, ktorý bude mať jediný cieľ – neformálnu výmenu. Budúci rok nás čaká formát, kde už budeme vedieť oficiálne rokovať o veľa veciach, toto je predpríprava tých skutočných samitov. Samozrejme, prijatie spoločného postupu si vyžaduje čas, spoločné idey nie je ľahké presadiť, uvedomme si, že každý národný parlament má inú štruktúru, rôznia sa i názory. To, čo je ale podstatné, a je to moja ambícia, je iniciovať myšlienku, že ak má byť EÚ jednotná, nestačí ani na úrovni národných parlamentov sa formálne stretnúť raz za rok. My potrebujeme v týchto časoch intenzívnejšie komunikovať medzi sebou. Doterajšia technokracia a umelosť v rokovaní vo vnútri únie nemôžu priniesť promptné a efektívne výsledky. To sa napokon podľa môjho názoru ukázalo aj pri riešení problémov. Nikto ma nepresvedčí, že problém migrácie sa nemohol riešiť rýchlejšie a promptnejšie, že EÚ mohla byť aktívnejšia, že nemusela riešiť problém brexitu, ak by zodpovední ľudia a štáty z hľadiska svojich aktivít konali zodpovednejšie a promptnejšie.