Silvia vo svojom maili píše: “Veľmi som chcela toto napísať, úprimne cítim potrebu reagovať na VÝMYSLY, týkajúce sa biskupa Milana Chautura, lebo nič iné to nie je! Som zhnusená, aspoň také slovo z časti vystihuje môj pocit. Ten minimálne taký je! Ale vysvetlím!

„Ako dieťa ma zneužíval biskup Milan Chautur a chcem, aby o tom vedeli ľudia v jeho blízkosti“, povedala Martina.

Neskutočne ma mrzí, že som sa „dožila“ takejto krivdy, ktorá sa týka človeka, ktorý si to, ale VÔBEC nezaslúži! Biskup Milan nebol a ani nie je schopný takto ublížiť nikomu a dieťaťu už vôbec nie! Tento človek je naplnený láskou, takou úprimnou láskou, že nič také sa s ním nespája!

Niekoľkokrát som mala možnosť byť v jeho spoločnosti, aj súkromne, keďže sa so mnou, s nami deťmi, veľa hral, rozprával, pohladkal nás, pobozkal. Ale na tom nie je nič zlé! Nikdy ma NEZNEUŽÍVAL, napriek tomu, že ma ako dieťa pobozkal, objal, posadil si ma na kolená, smiali sme sa spolu a dlho rozprávali. Nebol to ani len náznak nejakého sexuálneho zneužívania! NIKDY!

Odohrávalo sa to u nás, teda v rodičovskom dome, kde chvíľu býval, keď  bol poverený zastupovaním kňaza u nás v dedine. V tom čase bola farská budova neobývateľná. Spal v mojej detskej izbe, sama som mu ju bola ukázať, keď prišiel spolu s jedným bohoslovcom k nám. (Bohoslovec spal v bratovej detskej izbe a my, deti, sme spali u babky.) Veľakrát sme spolu trávili čas. Chodili sme aj na prechádzky, hrali rôzne hry, sánkovali sa, lyžovali, korčuľovali, ibaže nikdy, ale NIKDY som nemala pocit, že jeho obyčajné a láskyplné pobozkanie a objatie, určite aj „dotyk v oblasti pŕs“ si mám vysvetliť ináč, ako len prejav radosti a lásky. Veď ma chytil a posadil si ma na kolená. Nielen jemu sa to mohlo „podariť“, ale aj viacerým iným ľuďom, mužom, že pri snahe objať ma, sa dotkli mojich pŕs. Samozrejme ako malému dievčaťu sa mi to mohlo zdať „nevhodné“, lenže aj ja som sa veľakrát tak „nešikovne“ stočila, že sa tomu dotyku nemohol vyhnúť! Ale opakujem, ten bol úplne neškodný a nie účelový a určite to ničím nesmerovalo k zneužívaniu, aj keď sa to mohlo zopakovať!

Volám sa Silvia. Narodila som sa v roku 1981. Toto sa odohrávalo v čase, keď som mala dvanásť, trinásť rokov. A to by som určite bola viac háklivá na možné „nevhodné dotyky“, keďže som bola v puberte. Nie ako šesťročné dievčatko, ktoré ešte „ani nevie“, že má alebo bude mať prsia a ich dotyk cudzím mužom je zneužívanie. A šesťročné dieťa, keď s niečím „nesúhlasí“, tak to hneď vykríkne, nie že bude „tupo pozerať na obraz na stene“!

Som si istá, že biskup Milan nič také nerobil a ani by toho nebol schopný! Ja tu nechcem nejako ubližovať pani Martine, len budem reagovať na jej slová z článku, ktorými ublížila ona. Mám pocit, že „tak trochu mohla byť aj navedená“ svojou psychologičkou alebo niekým iným…? Je to len môj pocit. Ja som po ťažšej autonehode a tiež som chvíľu chodila k psychologičke. Ale nie je logické riešiť problém niečím, čo problém nespôsobilo a navyše ho vyrobiť niekomu inému!”

Silvia reaguje na výpovede údajnej obete Martiny, ktorá v denníku N odpovedá na nasledujúce otázky:

„Prečo ste sa rozhodli o svojej skúsenosti verejne hovoriť práve teraz?“

Lebo „teraz sa to niekomu hodí“…? Ja som „ďalšia obeť“, ktorou som nikdy nemohla byť, lebo biskup Milan nikoho nezneužíval! Ja som zase presvedčená o tom a verím v to, že existujú ďalšie deti, dievčatá, ktoré jednoducho len majú skúsenosť, že ich biskup Milan pobozkal, pohladkal, ako normálny prejav lásky, NIČ VIAC! Mrzí ma, že sa takéto neprávosti šíria! Že sú tieto nezmysly vytiahnuté do médií. Neverím, že niečo také môže byť „očisťujúce“. Ako môžem vysloviť čosi také na úkor toho, že niekomu ublížim?!

„Ozvali sa vám už nejaké obete?“

Nie, neverím, že nejaké sú!

„Ani jeden zo svedkov, ktorých som navrhla, nebol vypočutý.“

A tu sa pýtam, ktorý svedok mal byť vypočutý a prečo? Veď sa údajné zneužívanie  malo odohrávať u babky a nikto pri tom nebol, či? Čo tu môže byť riešené políciou, keď sa tieto nezmysly mali konať pred „dvadsiatimi či tridsiatimi“ rokmi, tak koho mala polícia vypočúvať?

„Aký bol Milan Chautur?“

Skutočne bol taký, že sa deťom venoval. Aj by som napísala, že sa „stále chce venovať“, ale po takejto medializácii, je logické, že sa stiahne z pozornosti. „Či dať krížik na čelo, či pohladiť líčko, či pritúliť. Keď dieťa položilo nejakú otázku, naozaj si ho vypočul a dal mu odpoveď. Toto na ňom bolo úžasné.“ Toto na ňom úžasné je! Len!

A platonicky som bola do neho zaľúbená aj ja. Vlastne istým spôsobom, ale tým NAJČISTEJŠÍM, ho stále mám rada! Neexistuje dôvod, prečo ho nemať rada ako múdreho človeka, ako osobnosť, ktorou biskup Milan Chautur je!

Silvia