Dalajláma bol v mladosti obdivovateľom niektorých myšlienok marxizmu, no vidí určité výhody aj v kapitalizme. Oba systémy, socializmus aj kapitalizmus, majú podľa neho aj svoje nevýhody. Nepáči sa mu napríklad, že “v najbohatšej kapitalistickej krajine ako sú Spojené štáty, je tak veľký rozdiel medzi chudobnými a bohatými”. Podľa posledného prieskumu sa stále viac Američanov domnieva, že nožnice medzi tými najbohatšími a chudobnými sa viac a viac roztvárajú.
Na pripomienku, že chudobnejší predsa tiež profitujú z “požehnania systému slobodného podnikania v kapitalizme ” odpovedal, že by bolo potrebné “tlmiť chamtivosť”, ktorá je pre súčasné najvyspelejšie spoločnosti typická. A že je potrebné jednať s chudobnými s väčšou “štedrosťou”.
Dalajláma ale pri týchto svojich vystúpeniach vychádza z náuky budhizmu, ktorá hovorí, že síce existuje príčina utrpenia, ale že je možné ho ukončiť, k čomu vedú niektoré cesty, ktoré on sám propaguje.
Dalajláma ušiel z Tibetu v roku 1959 po ozbrojenej invázii Číny. Odvtedy pôsobí v Indii, kde sídli aj tibetská exilová vláda. V Tibete sa v posledných rokoch množia prípady mladých budhistických mníchov, ktorí sa upaľujú na protest voči vláde Pekingu. Od roku 2009 si týmto spôsobom vzalo život viac ako sto z nich. Informáciu priniesol portál Reflex.cz.
jf