Môj profil 
Predplatné
“Partneri navzájom od seba veľa neočakávajú. Vzťah je v súčasnosti postavený najmä na transatlantickej dohode o obchode a investíciách. Tam uvidíme, do akej miery sa to podarí naplniť v Snemovni reprezentantov a v Senáte, pretože pre Američanov je momentálne dôležitejšia tichomorská dohoda TPP. Donald Trump sa jasne vyjadril, že nie je proti akémukoľvek medzinárodnému obchodu, ale je proti tým dohodám, ktoré boli podpísané alebo negociované za vlády Baracka Obamu” vysvetlil Fischer.
Podľa neho je hrozivé, že niektorí lídri v strednej a západnej Európe vrátane francúzskej líderky Národného frontu Marine Le Penovej, nevidia ani sčasti Donalda Trumpa ako niečo extrémne, alebo niekoho, kto balansuje na hrane konvenčného vnímania medzinárodných vzťahov.
“Myslím si, že sa začne vytvárať ako keby antitrumpovská koalícia a štáty ako Nemecko, na čele s Angelou Merkelovou, budú vyhľadávať rôzne štáty, ktoré im budú blízke. Ale skôr sa bojím toho, že tá protrumpovská koalícia bude naberať silnejšie kontúry. Podľa mňa veľa lídrov z nášho regiónu, ktorí sa doteraz možno trochu obávali silnejšej rétoriky, si možno teraz povedia, ak to išlo v Amerike, skúsime to aj u nás,” konštatoval.
Prípadné zomknutie antitrumpovskej koalície by podľa analytika malo Európe signalizovať, že USA už nie sú garantom bezpečnosti, stabilít ani verejnej diplomacie v Európe. Do bezpečnosti sa to podľa Fischera premietne v takej miere, v akej Trump bude uplatňovať svoju rétoriku namierenú proti NATO. Pre európske štáty by to malo znamenať varovný prst, aby sa o svoju bezpečnosť starali viac.
Každopádne z optimistického hľadiska sa analytik domnieva, že vzťah európskych krajín s NATO bude pokračovať, keďže USA chcú mať Európu pod kontrolou, resp. chcú byť informované o tom, čo sa na “starom kontinente” deje.
Úspech demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej, ktorý však skončil zlyhaním, je žiaľ v tieni toho, čo dokázal republikánsky kandidát Donald Trump. Analytik zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Dušan Fischer to povedal na margo toho, že ak by Clintonová uspela vo finálnej fáze volieb, mohla byť vôbec historicky prvou ženou na prezidentskom poste v USA.
“Domnievam sa, že teraz sa z verejného politického života stiahne. Nemyslím si, že by kandidovala na nejakú funkciu, ktorá by si vyžadovala robiť kampaň a hlas ľudu, pretože ten je evidentne proti nej a nedáva jej takú dôveru, akú by potrebovala,” vysvetlil Fischer.
Myslí si, že skôr zaujme nejakú pozíciu v rámci strany, ak sa strana rozhodne, že ju chce. “Buď sa stane jednou z voliteliek, ako napríklad jej manžel, alebo sa zaradí do toho nešťastného systému superdelegátov, takže tie možnosti sú otvorené,” dodal, pričom nevylúčil ani možnosť, že sa stiahne späť do súkromného života a bude sa venovať rodine.
Taktiež si nemyslí, že by pracovala v Trumpovej administratíve, aj keď pred kampaňou sa netajili obaja dobrými vzťahmi. “Kampaňou si ju dosť pohneval a bolo pre ňu určite zdrvujúce, keď musela zdvihnúť telefón, zavolať mu a priznať porážku,” uzavrel.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
