Môj profil 
Predplatné
Brusel 1. júla (TASR) – Začínajúce polročné predsedníctvo v EÚ je okrem tradičných sporov s Tureckom ohľadom politickej budúcnosti ostrova etnicky rozdeleného na grécku a tureckú časť zatienené aj relatívne čerstvým sporom o práva na ťažbu surovín v cyperských výsostných vodách.
Severocyperská turecká republika, ktorú okrem Ankary nikto oficiálne neuznáva, tvrdí, že grécka časť Cypru podkopáva prebiehajúce a momentálne stagnujúce rozhovory medzi oboma entitami pod záštitou Organizácie Spojených národov, prieskumnými vrtmi vo vodách Stredozemného mora.
Cyprus za pomoci izraelských spoločností začal skúmať novoobjavené náleziská ropy a zemného plynu na podmorskom území v tesnom okolí ostrova. Cyperskí Turci tvrdia, že ťažba energetických surovín by rušila rovnovážne postavenie oboch komunít na ostrove, a že podiel na objavenom bohatstve by mali mať obe časti ostrova. Ako odpoveď na tento stav po nových ropných poliach pod morom začalo pátrať aj Turecko, a to v severnej oblasti ostrova.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy koncom mája v zmierlivom tóne pred cyperskými poslancami povedal, že zdieľanie prírodného zdroja by mohlo byť cestou k mieru medzi rozdelenými časťami ostrova. Van Rompuy to dokonca prirovnal k spolupráci v oblasti uhlia a ocele medzi Francúzskom a Nemeckom po druhej svetovej vojne, čo bolo základom pre neskoršie vytvorenie Európskej únie.
Turecko kritizuje pátranie po plyne ako porušovanie práv cyperských Turkov aj napriek tomu, že cyperská vláda upozorňuje, že po uzavretí mierovej dohody pod taktovkou OSN môže mať z náleziska osoh aj Turecko a cyperskí Turci.
Honba za ropou a plynom, ktorá sa preplieta do politických sporov medzi Cyprom a Tureckom, ešte viac znepokojuje EÚ, ktorá a priori vylučuje spory na svojom území a okrem toho sama udržuje veľmi citlivé vzťahy s Ankarou.
Turecko začalo oficiálne rokovania o vstupe do EÚ v roku 2005, rok po vstupe etnicky rozdeleného ostrova do únie. Členstvo Turecka v EÚ je zatiaľ v nedohľadne a sčasti aj preto, že Ankara nerešpektuje diplomatický tlak Bruselu na viac ústretovosti voči Cypru. Turci stále odmietajú vstup cyperských lodí do svojich prístavov alebo to podmieňujú zlepšením prístupu únie k tureckej časti ostrova. Čo EÚ odmieta s tvrdením, že by sa to priečilo medzinárodným rokovaniam pod taktovkou OSN.
"Nedovolíme, aby turecké hrozby a provokácie ovplyvnili ciele a záväzky cyperského predsedníctva pri budovaní spoločnej budúcnosti Európy a jej obyvateľov," vyhlásila koncom tohto týždňa cyperská šéfka diplomacie Erató Kozaku-Markuliová. A vyjadrila nádej, že počas najbližšieho polroka bude Turecko konať zodpovedne a vystríhať sa činov, ktoré by poškodili ani nie Cyprus, ale európske predsedníctvo ako také.
Viaceré členské štáty EÚ už vyjadrili podporu Cypru, ktorý čaká náročný polrok na čele únie bojujúcej nielen s finančnou a dlhovou krízou, ale aj s krízou dôvery. Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák počas nedávnej návštevy Cypru vyhlásil, že Slovensko podporuje cyperskú ťažbu a využívanie surovín v jeho výsostných vodách a tiež mierové zjednotenie ostrova pod záštitou OSN.
.JPG)
