Čo spoločné má Slovenský národný pochod a Cesta hrdinov SNP?

Nitra 20. júla 2019 (HSP/Foto: Eugen Rusnák)

Už o necelý mesiac odštartuje Slovenský národný pochod, ktorý sa začne 14. augusta na Dukle a 13. septembra vyvrcholí na Devíne. Trasa pochodu prejde po červenej turistickej značke naprieč celým Slovenskom a kopíruje turistickú magistrálu Cesta hrdinov SNP a Štefánikovu magistrálu

Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny – Dukliansky priesmyk až na západ po Devín. Dnes našim čitateľov podrobnejšie oboznámime s Cestou hrdinov SNP.

Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Devín. Od Bradla (Štefánikova mohyla) ide súbežne až po Biely kríž aj ako Štefánikova magistrála. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945.

Celá táto magistrála je značená červeným turistickým značením. Na území Slovenska je na väčšine trasy totožná s medzinárodnou turistickou trasou E 8, celková dĺžka sa líši a podľa uvádzaných zdrojov kolíše medzi 750 – 770 km. Celkom Európska diaľková trasa E 8 meria 4 390 km. Trasa Cesty hrdinov SNP bola pomenovaná v roku 1956. Jej priebeh kopíroval od Devína po Dobšinskú ľadovú jaskyňu staršiu Štefánikovu cestu z roku 1928, ďalej už išla trasa smerom do Košíc, Prešova, Bardejova, Svidníka na Duklu po svojej trase. Neskôr sa na viacerých miestach trasa zmenila na celkovú dĺžku 769 km – napr. Biela skala, pohorie Žiar, Kremnické vrchy. Klub slovenských turistov ponúka aktuálny TTO – turistický záznamník s mapami po tejto trase.

Z krajinárskej stránky je veľmi rôznorodá, čo vyplýva z jej dĺžky, ako aj skutočnosti, že neprechádza len horstvami, ale na určitých úsekoch zachádza aj do obývaných kotlín a tamojších sídel. Celkovo však trasa prechádza najmä horami a kopíruje aj horské hrebene. Turistická trasa vedie významnými pohoriami ako Čergov, Volovské vrchy, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Žiar, Strážovské vrchy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a prechádza niektorými mestami, ako je Bardejov, Trenčín, Stará Turá či Bratislava, obchádza mestá ako Prešov či Košice. Vďaka priebehu prevažne horami je Cesta hrdinov SNP ťažký prechod a trasa sa zvláda v priemere za 26 až 28 dní. Je možné získať aj lepší čas, avšak je nutné prejsť denne viac ako 30 km, čo si pri chôdzi s ťažkým batohom už vyžaduje predchádzajúcu prípravu.

Cesta hrdinov SNP sa začína v Duklianskom priesmyku, kde z Poľska cez hraničný priechod prichádzajú napríklad turistické cesty E 8 a E 3. Červeno značená Cesta hrdinov SNP pokračuje cez odbočku na Pozorovateľňu Ludvíka Svobodu, okolo cintorína a Dukelského memoriálu, okolo obce Vyšný Komárnik, odtiaľ horami cez Medvedie, Vyšnú Pisanú, Nižnú Pisanú a údolím potoka Kapišovka, takzvaného „Údolia smrti“, kde sa koncom októbra 1944 zvádzali ťažké boje. Odtiaľ opäť horami a cez Nižnú Jedľovú prechádza chodník až do Svidníka okolo pamätníka a cintorína, kde je pochovaných 9 000 sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní východného Slovenska.

Na druhej strane mesta chodník prechádza okolo expozície múzea Ukrajinskej a rusínskej kultúry vychádza na vrch Čierna hora odkiaľ pokračuje hrebeňom cez Makovické sedlo a traverzuje kopec Makovica do obce Kurimka. Odtiaľ cesta pokračuje lesom na Kohútov a Spálený vrch do Andrejovej, kde sa opäť vracia do hôr, prechádza neďaleko zrúcaniny hradu Zborov do rovnomennej obce. Tam začína stúpať na Stebnícku Maguru, odkiaľ chodník pozvoľna klesá do Bardejovských Kúpeľov, následne lesom prechádza do Bardejova. Z mesta stúpa po asfaltovej ceste na Miháľov, okrajom osady Kľušovská Zábava až do Hervartova, kde prechádza okolo vzácneho dreveného kostolíka. Stúpa lesom do sedla pod vrchom Žobrák, cez Bukový vrch k vrcholu Čergova. Odtiaľ postupne klesá do Terne, odkiaľ prechádza sedlom pod Lysou Strážou do Veľkého Šariša a pokračuje čiastočne lesom okolo Prešova, cez jeho mestskú časť Cemjata do Radatíc. Turistický chodník pokračuje cez obec Ľubovec až na Pustý mlyn v povodí potoka Sopotnica neďaleko obce Sedlice, potom schádza do Kysaku. Z tejto významnej železničnej križovatky turistická trasa stúpa cez Janošíkovú baštu na Vysoký vrch, následne traverzom cez vrchol Čečatová a popri ZOO do Kavečian.

Tu sa blízko Košíc stáča pri rekreačnej oblasti Čermeľ a Volovskými vrchmi vedie na Kamenný hrb a Jahodnú, odkiaľ pokračuje na Prednú Holicu a Kojšovskú hoľu. Pokračuje cez Tri studne na Kloptaň, odtiaľ cez Štós-kúpele južným smerom k Osadníku a pokračuje traverzom Pipitky, Úhornianskym sedlom a sedlom Krivé lesom až na vrch Skalisko. Neďaleko stojí chata Volovec. Zo Skaliska pokračuje turistický chodník cez vrch Peklisko a sedlo Súľová na Dobšinský kopec, nad vodnou nádržou Palcmanská Maša pri Dedinkách. Odtiaľ trasa pokračuje cez malebné úbočie Slovenského raja na Čuntavu a ďalej cez sedlo Besník do Telgártu.

Z Telgártu, známeho miesta bojov počas SNP, stúpa chodník viac než 1 000 m na legendami ovenčenú Kráľovu hoľu, kde sa začína jeden z najkrajších úsekov hrebeňom Nízkych Tatier. Od vysielača pokračuje červeno značený chodník cez Orlovú, Ždiarske sedlo, okolo útulne Andrejcová, cez sedlo Priehybka na Veľkej Vápenice a sedlo Priehyba na Zadnú hoľu. Cez Homôľku pokračuje okolo útulne Ramža cez Bacúšske sedlo až na horský priechod Čertovica. Odtiaľ prudko stúpa popod lyžiarske vleky na Lajštroch a cez Kumštové sedlo prichádza k Chate M. R. Štefánika pod Ďumbierom.

Trasa vrchol len obchádza a pokračuje smerom na Chopok, okolo Kamennej chaty pod Chopkom na Poľanu, ďalej cez Kotliská, Chabenec do sedla Ďurkovej, neďaleko ktorého sa nachádza útulňa Ďurková. Turistický chodník pokračuje na Ďurkovú, cez Latiborskú hoľu, Veľkú Chochuľu a Prašivú do Hiadeľského sedla. Následne cez Kozí chrbát a Kečku vedie už Starohorskými vrchmi na Donovaly, ďalšie významné centrum SNP.

Z Donovál, kde počas SNP ustupujúci povstalci zanechali zvyšky svojej ťažkej výzbroje, stúpa chodník už pohorím Veľká Fatra na vrch Zvolen a pokračuje hrebeňom cez sedlo Veľký Šturec a Prašnícke sedlo na Krížnu. Z vrcholu pokračuje na Kráľovu studňu, kde prechádza okolo Horského hotela Kráľova Studňa lesom a traverzuje Krásny kopec. Do Kremnických vrchov prechádza sedlom Malý Šturec a cez Svrčinník hrebeňom cez Kordícke sedlo a Vyhnatovú na Skalku. Neďaleko od vysielača Suchá hora sa stáča na Krahule, kde schádza do doliny a pokračuje po asfaltke cez Kremnické Bane do Kunešova, odkiaľ lúkami stúpa na Vysokú. Cez Bralovú skalu pokračuje hrebeňom pohoria Žiar okolo Skleného, traverzom Horeňova, Chrenovské lazy a Vyšehrad do Vyšehradského sedla. Turistický chodník ďalej ide lúkami a lesom cez Hadvigu do Vríckeho sedla, kde vchádza do Malej Fatry.

Trasa vedie horstvom popod bočný hrebeň až do Fačkovského sedla, kde obchádza majestátny Kľak. Zo sedla chodník už v pohorí Strážovské vrchy najprv prudko stúpa na Homôľku, odtiaľ cez vrch Priečna a sedlo Javorinka do obce Čičmany. Cez vrch Strážov, najvyšší vrchol Strážovských vrchov Cesta hrdinov SNP klesá do obce Zliechov, odtiaľ po lúkach a cez lesy prechádza lazmi obce Valaská Belá a následne stúpa do sedla Palúch pod vrchom Vápeč. Následne chodník vedie prudkým klesaním do obce Horná Poruba, odkiaľ nenáročným traverzom ide popod Omšenskú Babu až do Trenčianskych Teplíc. Z tunajšieho kúpeľného prostredia prechádza chodník lesom do Kubrej, mestskej časti Trenčína. V meste cesta hrdinov SNP prechádza po cestnom moste cez Váh a cez mestskú časť Zlatovce vedie do Drietomy, kde začína stúpať už Bielymi Karpatmi na Sokolí Kameň a Machnáč, ležiaci na štátnej hranici s Českom. Hranicou trasa pokračuje na vrch Kykula, kde načas opúšťa slovenské územie.

Na Morave Cesta hrdinov SNP vedie cez Mikulčin vrch a Troják a na slovenské územie sa dostáva na vrchole Veľkej Javoriny. Chodník pokračuje cez Čupec a Vrch Slobodných do Myjavskej pahorkatiny a jej centra, Myjavy. Cez Polianku pokračuje na Bradlo, na ktorom sa nachádza Mohyla M. R. Štefánika. Odtiaľto červená značka ide súbežne ako Štefánikova magistrála a pokračuje mestom Brezová pod Bradlom do Malých Karpát. Prechádza obcou Dobrá Voda a hrebeňom pohoria cez Záruby, Vápennú, Pezinskú Babu, až po Biely Kríž nad Račou. Ďalej ide už opäť samostatne cez Kamzík, okolo Slavína na Devínsku Kobylu do Devína k Devínskemu hradu, kde magistrála končí.