Môj profil 
Predplatné
„A teraz si vás kúpim všetkých,“ hovorí herec Polívka v poslednej vete známeho českého filmu. Mohlo by to byť aj výstižné motto najbližších dvoch týždňov, počas ktorých sa nás budú snažiť dvaja fináloví prezidentskí kandidáti presvedčiť, aby sme im dali hlas.
Hoci situácia momentálne vyzerá lepšie pre Zuzanu Čaputovú, ktorá dosiahla v prvom kole omnoho lepší výsledok, nie je jasné, ako to nakoniec dopadne. Napriek tomu, že niektoré prvé povolebné odhady hovoria o tom, že v druhom kole tiež zvíťazí výrazným rozdielom (čo môže byť aj pokus demotivovať voličov), treba brať do úvahy, že krajina je v princípe rozdelená na dva tábory, ktorých potenciál je pomerne vyrovnaný.
V prvom kole bol medzi nimi ten rozdiel, že kým liberálny tábor bol značne konsolidovaný a hlasy išli najmä jednej kandidátke, druhá strana bola roztrieštená medzi troch veľkých a niekoľkých menších kandidátov. Netreba zabúdať, že Šefčovič, Harabin a Kotleba spolu dostali viac hlasov ako Čaputová a keby títo voliči prišli k voľbám a volili podľa predpokladov, odrazu by bol pomer síl opačný. Keby…
Ide práve o to, či títo ľudia budú mať motiváciu aby prišli a dali hlas Marošovi Šefčovičovi. „Teraz začne boj o konzervatívnych voličov,“ myslí si aj politológ Ján Baránek a tiež hovorí, že Šefčovič musí presvedčiť konzervatívneho voliča, čo Čaputová nemôže urobiť až tak vierohodne. Ani vyjadrenie Františka Mikloška, že ju vo finále nepodporí, jej k tomu nepomohlo. Samozrejme, aj ona sa bude pokúšať týchto voličov získať, a preto môžeme byť pripravení, že v najbližších dvoch týždňoch urobia obaja zaujímavé vyhlásenia k témam dôležitým pre týchto voličov: k diaľkovému riadeniu krajiny, migrácii, LGBT agende a pod.
Loptička však je jednoznačne na strane Šefčoviča, keďže zatiaľ na Čaputovú stráca. Ak to myslí s kandidatúrou vážne, musí teraz už zabrať a konečne sa „vyfarbiť“. Je vnímaný ako euroúradník, s čím sú práve vyššie spomenuté témy negatívne spojené. A naozaj je iba na ňom, aby ľudí presvedčil, že nie je nositeľom tej negatívnej agendy. Niečo podobné si myslí aj Baránek: „To je hlavná úloha pre Šefčovičov štáb. Musia za 14 dní presvedčiť konzervatívnych voličov, že Šefčovič je pre nich ten pravý kandidát.“
Povedané hrubo: ak sa Šefčovič nebude od Bruselu do určitej miery dištancovať, ak neurobí jasné (a veľmi konkrétne) vyhlásenia a do určitej miery zaväzujúce sľuby o tom, že v prípade konfliktov záujmov medzi Bruselom a Slovenskom bude vždy jednoznačne stáť na slovenskej strane, potom hlasy nedostane. A úprimne: v takom prípade si ich ani nezaslúži – potom totiž naozaj nebude dôvod k druhému kolu volieb vôbec chodiť.
Čo môže presvedčiť konzervatívneho a národného voliča? Inšpiráciu by mohol nájsť napríklad v slovách, ktoré napísal spisovateľ Jozef Potúček bezprostredne po prvom kole volieb:
„Keď sa ženy a dcéry Slovenska stanú po slovenských cestách a mestách pre dovezených migrantov doslova lovnou zverou, ako je to možné vidieť dnes v západnej Európe, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.
Keď vám bude sociálna služba po vzore nórskeho Barnevernetu doslova kradnúť vaše deti a dávať k ,prevýchove‘ párom rovnakého pohlavia, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.
Keď sa po Slovensku budú premávať americké vojská, a nie slovenské vojská, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.
Keď už ani voda a iné poklady slovenskej zeme nebudú vaše, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.
Keď sa stanete otrokmi cudzích mocností a nadnárodných korporácií, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.“
Ivan Lehotský
