Washington 25. septembra 2022 (HSP/ronpaulinstitute/Foto:TASR/AP-Susan Walsh)

Čo si, dočerta, mysleli títo krvaví washingtonskí neoconi? kladie otázku David Stockman z Ron Paul Institute

Kedykoľvek za posledných deväť mesiacov mohli mať diplomatickú dohodu s Ruskom, ktorá by:

– umožnila sa vyhnúť vojne na Ukrajine, čím by sa ušetrili desaťtisíce ukrajinských životov a stovky miliárd ekonomických nákladov;

– umožnila ruskojazyčnému obyvateľstvu Donbasu podstatnú mieru samosprávy a autonómie od nepriateľskej vlády v Kyjeve;

– umožnila, aby historické ruské územie Krymu zostalo pod ruskou kontrolou na želanie prevažnej časti jeho rusky hovoriaceho obyvateľstva;

– udržala NATO mimo Ukrajiny a jeho rakety ďaleko od prahu Ruska;

– odstránila raketové základne NATO zo starých krajín Varšavskej zmluvy, kam sa NATO rozšírilo v rozpore so slávnostným sľubom Washingtonu.

Posilnilo by to národnú bezpečnosť USA a Európy? Umožnilo by to pokračovať vo vtedajšom prosperujúcom mierovom obchode Európy s Ruskom? Zabránilo by to súčasnej globálnej pohrome v podobe prudkého nárastu cien energií a potravín spôsobeného vojnou o sankcie?

Áno, bolo by to tak. V plnom rozsahu!

Akú alternatívnu cestu si Washington/NATO predstavoval?

Faktom je, že po poslednom Putinovom prejave je výraz “katastrofálny koniec hry” sotva adekvátny na opis scenára, ktorý nás čaká. Signalizoval totiž, že relatívna zdržanlivosť ruskej “špeciálnej vojenskej operácie”(SMO) sa skončila a pred nami je politická a vojenská vojna v plnom rozsahu, ktorá sa môže skončiť len katastrofou pre Ukrajinu, NATO a vlastne celý svet.

Podstatou veci je, že Putin teraz:

– mobilizuje celý ruský HDP, ktorý je najmenej 15-krát väčší ako to, čo zostalo z Ukrajiny;

– zhromažďuje 300 000 čerstvých záloh alebo dvojnásobok počtu ruských síl, ktoré sú teraz nasadené v SMO;

– upustil od politiky neútočenia na civilnú elektrickú sieť a železničný systém Ukrajiny, ktoré boli doteraz rozhodujúce pre prežitie Ukrajiny;

– pripravuje pripojenie dvoch republík Donbasu na východe a Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu, čím sa vojna zmení na explicitný útok na Rusko s podporou NATO.

Faktom je, že tieto regióny sú obývané ruskojazyčnými obyvateľmi, ktorí nemajú v láske ani lojalitu k protiruskej vláde v Kyjeve; ktorí sa už vo veľkom počte postavili do radu na získanie ruského občianstva; a ktorí sa v každom prípade oveľa viac ako Rusov obávajú pomsty ukrajinskej armády a tajných služieb.

Inak povedané, obyvatelia Doneckej (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) a obyvatelia Chersonskej a Záporožskej oblasti neprosia o “oslobodenie” ukrajinskou armádou.

V skutočnosti drvivá časť obyvateľstva (75 – 90 %) týchto regiónov hlasovala za proruského kandidáta v každých prezidentských voľbách, ktoré sa na Ukrajine konali od roku 1991.

To znamená, že nepriamo hlasovali za rozdelenie krajiny, ktorá nikdy neexistovala, až kým ju po roku 1922 nevytvorila tyranská vláda Lenina, Stalina a Chruščova. Takto uskutočnili svojvoľné usporiadanie hraníc, ktorým sa to, čo bolo “Novým Ruskom” viac ako 200 rokov, dostalo do komoušmi navrhnutej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky, a to len z toho dôvodu, že to vyhovovalo ich chúťkam a pohodlnosti vládnutia.

Ale teraz, v priebehu niekoľkých týždňov, sa hranice Ukrajiny vrátia do stavu spred prvej svetovej vojny. Drvivá väčšina hlasov bude za oddelenie. Putin naznačil, že tieto regióny sa opäť stanú formálnymi ruskými územiami.

To, samozrejme, na druhej strane znamená, že vojna NATO na podporu kyjevského režimu sa stane explicitnou vojnou na území Ruska. A to určite predznamenáva krvavý a katastrofálny koniec hry.

Keď Moskva stiahne rukavice a ovládne ukrajinskú elektrickú sieť a železničný systém, bude po všetkom, okrem kriku. Masívny prísun západnej výzbroje, ktorý doteraz držal Kyjev v hre, sa drasticky obmedzí; a civilné obyvateľstvo v oblastiach kontrolovaných Kyjevom zostane na suchu a bude sa pripravovať na to, že sa bude triasť v tme, keď sa bude blížiť krutá ukrajinská zima.

Na scenári nič nemení ani údajné prekvapivé víťazstvo ukrajinských síl v oblasti Charkova v posledných týždňoch. V skutočnosti sa tým dosiahlo obetovanie tisícov ukrajinských vojakov. Túto oblasť väčšinou obsadili a bránili ľahko vycvičení dobrovoľníci Luhanskej republiky, nie vycvičení profesionáli ruských ozbrojených síl. Teraz, keď ukrajinská armáda vyhnala luhanských dobrovoľníkov a obsadila otvorené stepné územie, zostáva ruskej prevahe vo vzdušnej a delostreleckej vojne obkľúčiť údajných víťazov a rozprášiť ich zo vzduchu a to aj prostredníctvom ďalekonosného delostrelectva, ktoré sa už teraz presúva na pozície.

To znamená, že o niekoľko týždňov ukrajinské “víťazstvo” zmizne, rovnako ako mnoho iných údajných neúspechov ruskej veci.

Namiesto toho budú správy o brutalite ruských útokov na ukrajinskú energetickú a dopravnú infraštruktúru; a o tom, že bez novej masívnej pomoci z Washingtonu nad rámec už schválených 50 miliárd dolárov bude civilný život v Kyjevom kontrolovaných častiach krajiny na pokraji kolapsu a režim v Kyjeve bude prakticky na životnej podpore z Washingtonu.

Stručne povedané, namiesto diplomatického urovnania, ktoré mohlo byť dosiahnuté už dávno, bude konečným výsledkom buď ešte nepriaznivejšie rozdelenie Ukrajiny, v dôsledku ktorého zostane Kyjev a západné regióny ako zbankrotovaný vnútrozemský štát, alebo eskalácia, ktorá bude zahŕňať priame vojenské zapojenie NATO a svet sa ocitne na pokraji jadrovej vojny.

Toľko k využitiu Ukrajiny ako potravy pre kanóny na drastické “oslabenie Ruska” a vytlačenie démonizovaného Vlada Putina od moci. Naopak, kým v Európe nastane studená a temná zima, budú to európske vlády, ktoré otrocky plnili príkazy Washingtonu, ktoré budú padať ako domino.

A čo je dôležitejšie, bude to aj nová republikánska väčšina na Kapitole, ktorá položí našu úvodnú otázku Bidenovmu nekonečne hlúpemu tímu národnej bezpečnosti: Na čo ste, do pekla, mysleli?!