Štokholm 26. septembra 2018 (HSP/Foto:SITA/AP-Michael Probst)
Donedávna obdivovaný švédsky sociálny systém sa podľa odborníkov pomaly dostáva do problémov v dôsledku viacerých faktorov vrátane starnutia populácie, masívneho prijímania migrantov či súčasnej patovej politickej situácie
Švédsko sa v najbližšom období bude musieť popasovať s novými výzvami, avšak stále nie je jasné, ako bude vyzerať nová vláda tejto škandinávskej krajiny. Nedávne parlamentné voľby totiž dopadli remízou, keďže v 349-člennom parlamente získala 144 kresiel koalícia Sociálnych demokratov, Ľavicovej strany a Zelených. A 143 mandátov má k dispozícií Umiernená strana, Kresťanskí demokrati, Liberáli a Strana stredu, ktoré tvoria opoziční blok. Po historickom úspechu navyše 62 miest obsadila protisystémová strana Švédski demokrati, s ktorou ostatní nemajú záujem spolupracovať.
Český portál iDnes.cz k súčasnej situácii vo Švédsku citoval slová odborníkov, ktorí tvrdia, že povolebné rokovania budú dlhé a nevylučujú ani možnosť predčasných volieb.
Najdiskutovanejšou témou volieb bola migrácia, okrem nej však švédskych voličov zaujímala aj budúcnosť sociálneho systému, v ktorom tkvie jeden z najväčších problémov, ktoré bude musieť budúca vláda riešiť.
Švédsky sociálny štát stojí na masívnom zdanení tamojšieho obyvateľstva, horná sadzba dane z príjmu činí 61,85 percenta. Severská krajina za to obyvateľom ponúka rad najrôznejších benefitov, ako je dotované zdravotníctvo, bezplatné školstvo, príspevky na bývanie a mnohé ďalšie, pripomína ekonomická redakcia iDnes.cz.
Problém pre ekonomiku krajiny znamená najmä to, že vládne výdavky neustále rastú. Všetko nasvedčuje tomu, že súčasný model nie je udržateľný. Časopis Foreign Policy dospel k záveru, že je to hlavne z dôvodu starnutia populácie a postupného zvyšovania záťaže verejného sektora.
Švédsko síce prijalo počas utečenecké krízy najviac ľudí zo všetkých krajín EÚ (v prepočte na počet obyvateľov) a jeho populácia by sa aj z tohto dôvodu mala počas nasledujúcej dekády zväčšiť o desať percent, pre pokrytie potrieb verejného sektora v súčasnej podobe to stále nie je dosť. Imigrácia je navyše v krajine citlivou témou už od roku 2015, kedy sa Švédsko rozhodlo obnoviť kontroly na hraniciach. Migranti totiž často spôsobujú problémy s kriminalitou, mnohí odmietajú pracovať a ešte viac zaťažujú sociálny systém.
Protimigračná strana po vzore podobných projektov z Nemecka či Talianska si získala podporu mnohých voličov frustorvaných súčasnou situáciou okolo neprispôsobivých migrantov. Agentúra Reuters uvádza, že ľudia sú znepokojení tým, že sociálny systém uprednostňuje azylantov pred švédskymi občanmi.
Švédski demokrati bodujú aj kvôli obavám obyvateľstva z globalizačného vplyvu na pracovné miesta v priemysle a kvôli neschopnosť politikov a úradov integrovať menšiny.
Odborníci varujú, že ak nedôjde k vytvoreniu širokej pravoľavej koalícii, najpravdepodobnejším scenárom je vláda s priamou alebo nepriamou podporou Švédskych demokratov, ktorí sa proti migrácii jasne vymedzujú. V takejto politickej atmosfére vraj nebude riešenie nedostatku pracovných síl príchodom ďalších cudzincov pravdepodobné.
Švédsko sa do roku 2030 stane krajinou tretieho sveta
Hlavným dôvodom tohto pesimizmu je neustály pokles blahobytu švédskej spoločnosti. Ešte v roku 2010 bolo Švédsko svojou životnou úrovňou na 15. mieste na svete. O tri roky neskôr už kleslo na 20. miesto, v roku 2015 na 25. miesto a predpoveď znie, že v roku 2030 padne až na 45. miesto.
Problém je v tom, že čoraz väčší podiel obyvateľov Švédska žije zo sociálnej podpory, pričom sociálnu kasu najviac zaťažuje obrovský počet utečencov v krajine. Kto si importuje do krajiny tretí svet, ten sa potom vôbec nemôže diviť, že veľmi rýchlo sa sám stane tretím svetom (viac v článku).