Môj profil 
Predplatné
Bratislava 28. mája (TASR) – Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.
Duchovnému, vzdelanostnému a literárno-kultúrnemu odkazu cyrilo-metodskej tradície sa nemohli vyhnúť v rámci svojej profesie ani literárni historici. Vzťahuje sa to predovšetkým na tých autorov, ktorí sa podujali zúčastniť sa na syntetických, akademicky poňatých dejinách slovenskej literatúry.
V tomto zmysle prvou lastovičkou v rokoch po druhej svetovej vojne bolo dielo Dejiny slovenskej literatúry, na vydanie ktorého sa podujalo vydavateľstvo Osveta v Bratislave roku 1960. Na jeho príprave a napísaní sa podieľalo päť autorov: Ján Mišianik, Milan Pišút, Pavol Petrus, Ján Gregorec a Pavol Števček. Hlavný redaktor bol Milan Pišút, univerzitný profesor na Filozofickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave, recenzentmi rukopisu boli Andrej Mráz, Alexander Matuška, Ivan Kusý a Karol Rosenbaum.
Z hľadiska autorského i posudzovateľského to bola zostava najlepších literárnych historikov tých čias. Úvodná časť diela Od najstarších čias do osvietenstva, teda od 9. storočia do roku 1780, pripadla znalcovi tohto obdobia Jánovi Mišianikovi. V kapitole Kultúrne dedičstvo Veľkej Moravy o účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda medzi našimi predkami napísal: "Vierozvestovia zostavením písma a vlastnou literárnou činnosťou založili našu literárnu tradíciu. Ich postavenie na Veľkej Morave bolo veľmi zodpovedné. Zostavili nielen slovanské písmo, ale v cirkevnom živote zavádzali aj slovanskú liturgiu." A kapitolu uzatvára takto: "Celkovo možno povedať, že kým pôsobenie bavorských misionárov na Veľkej Morave priamo slúžilo politickej expanzii Východofranskej ríše a ohrozovalo nezávislosť Veľkej Moravy, účinkovanie Cyrila a Metoda sa uplatňovalo zasa naopak: zrozumiteľnosťou staroslovienčiny a jej vysokým postavením ako liturgického jazyka popri hebrejčine, gréčtine a latinčine upevňovalo krajinu politicky a kultúrne a rozvíjalo tendencie, ktoré viedli ku vzniku neskorších slovanských národností a príslušných jazykov a malo veľký význam pre rast našej kultúry."
Po predchádzajúcich čiastkových vysokoškolských skriptách to bolo dielo, ktoré sa stalo prvou syntetickou učebnicou dejín slovenskej literatúry pre poslucháčov na filozofických a pedagogických fakultách. Možno aj preto vzniklo a bolo vydané – ako je poznamenané v tiráži – "na návrh Čs. spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov."
jrs dab
