Číňania potichu rúbu Sibír, z ruskej tajgy sa stáva pustatina

Sibír 25. novembra 2018 (HSP/Napalete/Foto:Napalete-archív)

Čínske firmy za chrbtom Moskvy vo veľkom ťažia drevo v lesoch na Sibíri. Kým Rusko zákonom obmedzuje vlastných vývozcov dreva, čínski podnikatelia využívajú trhliny v systéme a surovinu si za zlomok ceny exportujú sami. Neregulovaná ťažba pritom mení ruskú tajgu na pustatinu

Rusko je pre Čínu najväčším dovozcom dreva. Podľa údajov OSN ho len za rok 2017 odkúpila Čína 22 miliónov ton. Odborníci však varujú, že až 70 percent dreva ťažia Číňania na Sibíri nelegálne. Objem zoťatých stromov je tak v skutočnosti oveľa väčší. Ceny dreva sú pritom abnormálne nízke, a to aj tie oficiálne.

Koncom minulého roka si čínska spoločnosť Jingye International Investment Company LLC prenajala na pol storočia 137-tisíc hektárov lesa v Tomskej oblasti za 1,26 miliardy rubľov. Po prepočte zdanlivo astronomickej sumy na objem dreva a jeho predajnú cenu však vychádza len 0,5 percenta štandardnej ceny.

Situáciu zhoršuje skutočnosť, že si firmy vyberajú pozemky na ťažbu v najmenej prístupných oblastiach tajgy. „Na Sibíri je bežná prax prenajať si jeden hektár a nepozorovane vyrúbať dva,“ píše periodikum Rusmonitor. Čínska spoločnosť CJSC RosKitlInvest si pritom len v Tomskej oblasti takto prenajala jeden a pol milióna hektárov lesa.

O existencii mnohých drevárskych komplexov nemusia mať úrady ani tušenia. Zodpovednosť za zachovanie sibírskej tajgy totiž pri reforme lesníctva v roku 2006 Moskva presunula na regionálne vlády. Chudobnejšie oblasti sú neraz ochotné schváliť aj ekologicky nepriaznivé projekty len preto, aby prilákali investorov.

V odľahlých oblastiach Sibíri sa ilegálna ťažba odhalí len zriedkakedy. Vyrúbané lesy sa pritom neobnovujú. Čínski podnikatelia po ťažbe nevysádzajú nové stromy aj napriek tomu, že im to ruské zákony nariaďujú. Vyrúbanie tajgy „dohola“ pritom môže spôsobiť ekologickú katastrofu.

Podľa výskumu z ruského Jakutska sa vyrúbaná tajga v letných mesiacoch otepľuje na dvojnásobok. Väčšinu roka zamrznutá pôda potom v lete rozmŕza do nezvyčajných hĺbok. V oblastiach vznikajú mokrade, odparí sa viac vody a produkciu kyslíka nahrádza uvoľňovanie oxidu uhličitého, ktorý zamrznutá sibírska pôda zadržiava v obrovských množstvách.

Rozsiahla deforestácia nenávratne mení pôdu a vytláča z oblastí pôvodné rastliny aj živočíchy. Miznúce lesy zároveň vo veľkej miere prispievajú k požiarom tých zostávajúcich. Hrozbu ekologickej katastrofy na Sibíri pritom prekvapivo nevyvažuje finančný zisk, ak neberieme do úvahy príjmy jednotlivcov – odborníci sa zhodujú, že ruská ekonomika za daných podmienok na rozsiahlej ťažbe dreva iba stráca.

Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk