Peking 18. marca 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:Pixabay)

Čína v januári už šiesty mesiac po sebe znížila objem držby amerického štátneho dlhu, čo bolo podľa analytikov spôsobené najmä zvyšovaním úrokových sadzieb zo strany amerického Federálneho rezervného systému a dlhodobou diverzifikáciou devízových rezerv Číny zameranou na bezpečnosť

Americké ministerstvo financií v stredu (miestneho času) zverejnilo údaje, podľa ktorých čínska držba amerického štátneho dlhu v januári klesla na 859,4 mld. dolárov, čím sa znížila už šiesty mesiac po sebe a dostala sa pod hranicu 1 bil. dolárov, kde bola každý mesiac od apríla minulého roka.

Čínska držba amerického štátneho dlhu je najnižšia od mája 2010, keď držala 843,7 mld.

Čína však zostáva druhým najväčším neamerickým držiteľom amerického dlhu po Japonsku, ktoré ku koncu januára vlastnilo 1,104 bilióna USD.

Zníženie investícií do amerických štátnych dlhopisov, ktoré sú dôležitou zložkou čínskych devízových rezerv vo výške viac ako 3 bilióny USD, poukazuje na flexibilitu alokácie aktív čínskych finančných inštitúcií a diverzifikáciu investičných portfólií v podmienkach vyšších dolárových úrokových sadzieb a nestabilného medzinárodného prostredia, poznamenali analytici.

“Hodnota amerických štátnych dlhopisov začala klesať, keď americký Federálny rezervný systém začal v marci 2022 zvyšovať úrokové sadzby, zatiaľ čo hodnota aktív v iných rozvinutých ekonomikách, ako je EÚ a Japonsko, bola v dôsledku nižších úrokových sadzieb relatívne vyššia.” Čao Čching-ming, finančný expert a veterán z Pekingu, povedal vo štvrtok pre Global Times.

“Ako metóda optimalizácie investícií je prirodzené, že čínske inštitúcie znižujú držbu amerického štátneho dlhu,” povedal Čao.

Po siedmich agresívnych zvýšeniach úrokových sadzieb s cieľom skrotiť infláciu v roku 2022 Fed vo februári zvýšil cieľovú sadzbu federálnych fondov o 0,25 percentuálneho bodu. Vo všeobecnosti majú investori pri zvyšovaní úrokových sadzieb tendenciu vypredávať americké štátne dlhopisy vzhľadom na ich dopyt po vyšších výnosoch z dlhopisov.

V apríli minulého roka klesla čínska držba amerických štátnych dlhopisov prvýkrát za posledných 12 rokov pod 1 bilión USD.

Výpredaj druhého najväčšieho veriteľa signalizuje klesajúcu dôveru, keďže USA čelia hospodárskym problémom, ako je napríklad problém s dlhovým stropom a otrasy v bankovom sektore, uviedol vo štvrtok pre Global Times Gao Lingyun, expert Čínskej akadémie spoločenských vied v Pekingu.

Podľa Gaa si za to USA môžu len samy. “Je čas, aby Bidenova administratíva stabilizovala hospodárstvo USA a ich finančnú politiku a vytvorila tak väčšiu istotu pre globálnych investorov,” povedal vo štvrtok pre Global Times.

Zahraničné krajiny môžu byť teraz menej motivované predávať americké štátne dlhopisy, keďže sa očakáva, že Fed v nasledujúcich mesiacoch spomalí zvyšovanie úrokových sadzieb, predpovedá Zhao.

Podľa čínskych expertov by však mohlo ísť o dlhodobý trend, keď Čína bude rýchlejšie diverzifikovať svoje devízové rezervy do iných mien alebo aktív, keďže zbrojenie USA na dolár predstavuje pre držiteľov amerických štátnych dlhopisov väčšie riziko.

Spojené štáty využili svoje finančné služby ako zbraň proti Rusku počas rusko-ukrajinského konfliktu v doteraz nevídanom rozsahu a hĺbke. Krajiny na celom svete si z toho zobrali ponaučenie a uvedomili si dôležitosť diverzifikácie svojich aktív denominovaných v dolároch.

Napríklad iracká centrálna banka údajne plánuje po prvýkrát vyrovnávať obchod z Číny v jüanoch, aby zlepšila svoj prístup k zahraničnej mene, uviedla agentúra Reuters.

Čína v posledných rokoch podporuje používanie jüanu v bilaterálnom obchode a investíciách. Podľa oficiálnych údajov sa stal piatou najväčšou platobnou menou na svete, treťou najväčšou menou pri zúčtovaní obchodov a piatou najväčšou rezervnou menou.

Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnila Štátna devízová správa, predstavovali čínske devízové rezervy na konci februára viac ako 3,13 bilióna USD, čo je o 51,3 miliardy USD, teda o 1,61 %, menej ako na konci januára.