Čína má celý rad problémov, najmä nadmerné kapacity a rastúcu zadlženosť

Peking 22. februára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Marcus Yam)

Podľa ekonómov najpálčivejším problémom Číny sú v súčasnosti nadmerné kapacity, s ktorými zápasia takmer všetky dôležité priemyselné odvetvia

Neprejde prakticky jediný deň bez toho, aby z Číny neprišla nepriaznivá hospodárska správa. Druhá najväčšia ekonomika sveta zápasí s celým radom problémov. Nejde len o turbulencie na akciových trhoch, pod tlak sa dostáva aj mena a zadlženie podnikov dramaticky rastie. Vláda je okrem toho konfrontovaná aj s najpomalším rastom za 25 rokov. Agentúra DPA prináša prehľad kritických oblastí.

Podľa ekonómov najpálčivejším problémom Číny sú v súčasnosti nadmerné kapacity, s ktorými zápasia takmer všetky dôležité priemyselné odvetvia. V praxi to znamená, že fabriky majú oveľa viac výrobných zariadení a zamestnancov, než v skutočnosti potrebujú. Podľa najnovšej štúdie Európskej obchodnej komory v Pekingu výrobné kapacity oceliarskeho sektora v roku 2014 dosiahli 1,14 miliardy ton, vyrobilo sa však len 813 miliónov ton. Nadbytočné kapacity tak predstavujú 327 miliónov ton. Vláda v snahe znížiť kapacity naráža na odpor provinčných samospráv, ktoré sa obávajú masívneho prepúšťania a možnej destabilizácie situácie.

Druhou kritickou oblasťou sú akciové trhy. Hlavný čínsky index v Šanghaji od polovice roka 2014 vzrástol o vyše 150 %, keďže najmä súkromné osoby výrazne investovali, no popri tom sa aj zadlžili. Stalo sa tak to, čo sa stať muselo. Bublina praskla a od vlaňajších maxím, sa kurzy prepadli takmer o polovicu. Experti sú presvedčení, že aj vláda pri riešení tejto krízy zlyhala. Zákaz predaja akcií, nútené prerušovanie obchodovania a programy na odkupovanie akcií totiž docielili presný opak zamýšľaného: neistota sa ešte zvýšila. Počas predchádzajúceho víkendu preto musel odstúpiť doterajší šéf burzového dozoru Siao Gang, je však otázne, či to obnoví dôveru investorov.

Prepad čínskeho zahraničného obchodu pokračuje nezmeneným tempom. Dovoz sa v januári medziročne znížil o 14,6 %, vývoz o 6,6 %. Čínski exportéri zápasia predovšetkým s oslabeným svetovým hospodárstvom a klesajúcim dopytom po čínskych produktoch. Peking sa preto snaží postaviť domácu ekonomiku na novom pilieri. Namiesto snahy udržať si pozíciu najväčšej remeselnej dielne sveta, majú firmy staviť na inovácie. Vláda chce podporiť domácu spotrebu pomocou posilnenia sektora služieb, avšak tieto reformy vyžadujú určitý čas.

Ďalším kritickým bodom je čínska mena jüan, ktorá v priebehu jedného roka oslabila voči americkému doláru zhruba o päť percent. Čoraz viac špekulantov stavilo na pokračovanie tohto trendu. Napríklad, známy americký investor Kyle Bass koncom januára predpovedal, že čínska mena v nasledujúcich troch rokoch oslabí až o 40 %. V podobnom duchu sa vyjadril aj George Soros, ktorý “tvrdé pristátie” čínskeho hospodárstva považuje za neodvratné. Centrálna banka sa teraz pokúša podporiť jüan predajom časti svojich rozsiahlych devízových rezerv, ktoré v posledných 12 mesiacoch razantne klesli o viac než 500 miliárd USD (450,61 miliardy eur) na 3,3 bilióna USD.

A posledným významným kameňom úrazu sa stala štátna zadlženosť, ktorá sa od roka 2007 viac než zdvojnásobila. Najväčšie obavy vzbudzujú predovšetkým vysoké dlhy štátnych podnikov a provinčných samospráv. Tie sa od globálnej krízy z roku 2008 stále viac zadlžovali, aby infraštrukturálne projekty udržali pri živote. Podľa ekonómov by celkové zadlženie Číny mohlo do roka 2019 dosiahnuť hodnotu 283 % hrubého domáceho produktu. Čínske banky by sa preto mali v nadchádzajúcich rokoch pripraviť na rastúci počet nesplatených úverov.