Čierna Hora sa stane členom NATO, čím akoby “zradila” Rusko

Podgorica 22. mája 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Darko Vojinovic)

Čierna Hora urobí obrovský krok smerom k integrácii so Západom, keď sa tento týždeň stane 29. členom NATO, ale riskuje, že zaplatí veľkú cenu za odvrátenie sa od Ruska

Po rozdelení Čiernej Hory od Srbska v roku 2006 Moskva pestovala úzke väzby s novým štátom a pôsobili v ňom ruskí investori a navštevovali ju mnohí ruskí turisti. Obchodné a diplomatické vzťahy súviseli aj s historickými, náboženskými a jazykovými väzbami medzi oboma slovanskými krajinami.

“V roku 2006 bola Čierna Hora uverejnená ako žiadaná destinácia pre Rusov, pretože je to krajina nádherná a pravoslávna kresťanská,” uviedol podľa agentúry Reuters ruský investičný bankár Vadim Verhovski, ktorý spolu s partnermi investoval 25 miliónov eur do kúpy pozemkov v blízkosti pobrežného mesta Budva.

Teraz sa však situácia obrátila. Čierna Hora obvinila Rusko za údajné sprisahanie v pripravovanej vražde svojho premiéra vlani v októbri, s cieľom zablokovať vstup krajiny do NATO. Kremeľ to nazval absurdným. V apríli varovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová o “náraste antiruskej hystérie” v Čiernej Hore.

Rusi tvorili tento mesiac len 7,3 % všetkých turistických nocľahov v porovnaní s takmer 30 % v marci 2014 a 19,2 % v marci 2016. Reklamné tabule v ruštine, propagujúce luxusné byty s výhľadom na Jadran, zrazu zmizli, spolu s ruskou azbukou v obchodoch.

“Balkán už po stáročia je scénou boja medzi Západom a Východom. Rovnako ako ostatné štáty v regióne má Čierna Hora silné väzby s Východom, ale v roku 2006 sme prijali kľúčové rozhodnutie, ktoré by sme chceli nasledovať západné normy a hodnoty,” vyjadril sa čiernohorský premiér Duško Markovič.

Krajina so 650 000 obyvateľmi a len s 2 000 vojakmi má ale “strategickú hodnotu neprimeranú jej veľkosti”. Istý vysoký predstaviteľ NATO dodáva: “Je to aj správa pre Donalda Trumpa, že NATO rastie, má nových priateľov.”

No nie všetci Čiernohorci sú s tým spokojní. Mnohí vidia Rusko ako historického priateľa – tradičného spojenca proti Osmanskej ríši a prvú krajinu, s ktorou nadviazali diplomatické vzťahy v roku 1711. Pamätajú si tiež na bombový útok NATO v roku 1999, ktorý v Čiernej Hore zabil 10 ľudí, čo bola časť širšieho zásahu Aliancie s cieľom ukončiť akcie Slobodana Miloševiča v Kosove.

“Drvivá väčšina (ľudí) podporuje Rusko, nemôžete vylúčiť emócie,” povedal Dragan Krapovič, starosta mesta Budva, kde žije približne 1000 Rusov z celkových 16 000 obyvateľov. “Rusko podporilo referendum o nezávislosti Čiernej Hory a mnoho ľudí potom investovalo peniaze. Teraz sa cítia podvedení,” dodal.