Washington 13. mája 2016 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Aaron Favila)
USA, ktoré narážajú na výzvy zo všetkých strán, strácajú svoju pozíciu nadvlády na svetovej aréne, píše americký lingvista, filozof a historik Noam Chomsky v eseji uverejnenej na webe TomDispatch.com
Podľa jeho mienky, vzbudzuje otázka o tom, kto vládne svetu, hneď niekoľko dôvodov pre znepokojenie USA: počínajúc studenou vojnou v Európe a končiac bojom so svetovým terorizmom.
Chomsky sa odvoláva na teóriu, ktorú zverejnil hlavný medzinárodný pozorovateľ denníka The Financial Times Gideon Rahman, ktorý písal o tom, že sa po skončení studenej vojny sa stala sila zbraní v zahraničnej politike USA kľúčovou.
Je to zvlášť aktuálne pre tri regióny: Východnú Ázii, kde sa americké námorníctvo pozerá na Juhočínske more ako na “americké jazero,” pre Európu, kde pôsobí vojenská aliancia NATO, a pre Blízky Východ.
V každom z týchto regiónov bola hodená rukavica “bezpečnostnému poriadku” USA, a základnou otázkou svetovej politiky je, podľa Chomského, nasledujúce: dokáže Washingtona uznať právo ostatných štátov na vlastné zóny vplyvu, alebo nie.
Upozorňuje okrem iného na konflikt, ktorý zreje vo Východnej Európe. Washington má za to, že rozšírenie vojenskej aliancie je blahom, ale Rusko má všetky dôvody, aby prejavovalo ohľadne toho obavy, píše autor.
Chomsky sa odvoláva na prácu odborníka na Rusko Richarda Sakvyho, ktorý píše, že zdroje terajšej krízy vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO pramenia z doby rozpadu ZSSR. Pripomína, že vtedy existovali dve koncepcie združenia krajín. Jedna súvisela s rozšírením Európy, v centre ktorej sa mala nachádzať Európska únia, ku ktorej by sa pridalo euroatlantické spoločenstvo.
Druhá koncepcia súvisí so združením krajín do “veľkej kontinentálnej Európy,” ktorá by sa rozprestrela od Lisabonu do Vladivostoku.
Na Západe, ktorý pokladal rozpad ZSSR a ďalšie rozvraty v Rusku za triumf, pozerali na poslednú koncepciu s “úctivým pohŕdaním,” pretože ssudzovali, že je to iba zámineka pre obrodu “veľkého Ruska.”
Namiesto toho sa Západ uchýlil k prvej koncepcii a bezodkladne začal na začiatku deväťdesiatych rokov rozšírovať NATO na východ.
V novom storočí sa stala znovu aktuálna druhá koncepcia, pretože sa Rusko začalo obnovovať. K geopolitickému zjednoteniu “veľkej Európy” vyzýval osobne Vladimir Putin, pripomína Chomsky.
Západ zatiaľ pokračoval v rozširovaní NATO a vyhlásil úplne novú misiu, ktorá dovolila tejto organizácii, aby sa stala “globálnou.”
Snahu vojenskej aliancie o zaradenie do svojich radov Ukrajiny a Gruzínska považoval ruský prezident za priamu hrozbu pre štát a, podľa odborníka na medzinárodné vzťahy Johna Mirshmeiera, Washington by mal mať pre Putinovu logiku pochopenie.
Chomsky prirovnal perspektívu vstupu Ukrajiny a Gruzínska do NATO k situácii, v ktorej by Mexiko a Kanada posudzovali možnosť pripojenia sa k Varšavskej zmluve.
“Netreba sa pýtať, ako by reagovali USA na to, keby sa latinskoamerické krajiny pripojili k Varšavskej zmluve, keby Mexiko a Kanada tiež porozmýšľali o podobnej variante,” píše. Podľa jeho slov, dokonca náznak na podobný vývoj udalostí by bol zamedzený CIA “maximálne tvrdo.”
Chomsky poznamenáva, že USA nemusia kladne hodnotiť Putinové motívy, aby pochopili jeho logiku a nielen ho “prekonali.” Z jeho hľadiska je toto pochopenie zvlášť dôležité preto, že “stávky sú mimoriadne vysoké, že ide doslova o otázku prežitia.”