Konštatovali, že premiér Robert Fico (Smer-SD) rétoricky ostro kritizuje extrémizmus v podaní Ľudovej strany – Naše Slovensko, ale zrušenie druhého kola volieb predsedu VÚC síce môže pomôcť viacerým súčasným županom zvoleným s podporou Smeru-SD, rovnako je však výhodné aj pre Mariana Kotlebu. „Premiér je zároveň predsedom najsilnejšej politickej strany a on nejde do volieb v Banskobystrickom kraji? Ani koalícia nepostaví kandidáta?“ opýtal sa Hrabko.

Chmelár reagoval, že podľa jeho informácií Smer-SD kandidáta v banskobystrickom kraji hľadá, zatiaľ ho však nenašiel. S Hrabkovou kritikou zrušenia druhého volebného kola sa však stotožnil. „Zrušenie dvojkolovej voľby bolo zo strany vládnej koalície nezodpovedným činom, ktorý sledoval jediné – poistiť si miesta v iných krajoch, kde má silné postavenie Smer-SD, prípadne SNS a Most-Híd v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Banskobystrickú župu jednoducho hodili cez palubu,“ povedal Chmelár.

„Smer-SD sa bude snažiť v ostatných krajoch udržať, aj preto vypúšťa Banskú Bystricu. Ak by stratil jeden kraj, ešte by to nemusel byť problém, ale dva by už problémom boli. A bude sa snažiť zaútočiť na Bratislavský kraj, kde tentoraz má šancu. V situácii, aká je teraz, by Milan Ftáčnik s podporou Smeru-SD mohol uspieť,“ odhadol Hrabko.

Podľa Chmelára je však kľúčovou otázkou týchto volieb práve Banskobystrický samosprávny kraj, v ktorom je zatiaľ jednoznačným favoritom Kotleba.

„Čo považujem za šialené vo vnímaní Mariana Kotlebu voličmi a skrytými voličmi, že sa správajú, akoby bol v opozícii a štyri roky nebol županom. A za všetko mohli tí, ktorí dnes župu neovládajú. To, koľko peňazí stratil Banskobystrický kraj za Kotlebu, ako v župe funguje rodinkárstvo, ako šafáril so straníckymi peniazmi, to všetko je mimo témy a mimo racionálneho diskurzu,“ povedal. Podľa Chmelára by strata Banskobystrického samosprávneho kraja znamenala pre ĽS-NS politickú katastrofu, na druhej strane, obhájenie pozície by stranu výrazne posilnilo.

„Nesúhlasím s tým, že voľby v Banskej Bystrici sú nejako výnimočné, s dosahom na celé Slovensko. Sú rovnako dôležité ako všetky ostatné. Právo kandidovať má každý, voľby ešte neboli vyhlásené. Rozhodnú voliči Banskobystrického samosprávneho kraja,“ reagoval Hrabko.

Komentovali aj zatiaľ neúspešné rokovania o spolupráci v župných voľbách medzi Mostom–Híd a Stranou maďarskej komunity (SMK). „Dohode Mosta-Híd a SMK bráni okrem nejakých márnomyseľných osobných hľadísk aj postoj Viktora Orbána. Odmieta akýkoľvek kontakt s politikmi Mosta-Híd, hovorí, že to nie je strana, ktorá zastupuje Maďarov,“ poznamenal Chmelár. „SMK je v regiónoch silný hráč. Vo veľkej politike to nevidíme, tam je prítomný najmä Most-Híd prostredníctvom Bélu Bugára. Na druhej strane, Most-Híd vznikol aj preto, aby sa dištancoval od vypätého nacionalizmu, ktorý je spájaný s SMK,“ dodal.

Proces verejného vypočutia kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) bude otvorený, transparentný, ale analytici upozorňujú, že na konci dňa rozhodnú poslanci tajným hlasovaním. „Zatiaľ je to z môjho pohľadu akési kino. Nemám nič proti verejnému vypočutiu, ale prihlásilo sa dosť málo kandidátov,“ poznamenal Hrabko. „Je to skôr na efekt, ako na konečný výsledok,“ doplnil ho Chmelár.

Nekompromisný postup ÚVO, ktorý chce pokutovať ministerstvo vnútra za postup pri zabezpečovaní priestorov klientskeho centra v Bratislave, bol podľa Hrabka opodstatnený, ale môže byť ovplyvnený aj nadchádzajúcou voľbou. „Nemôžem nevidieť, že to prichádza práve v čase voľby nového predsedu ÚVO. Nemôžem sa vyhnúť pocitu, že je tu snaha ukázať, že ÚVO je úrad na správnom mieste, lebo sa nebojí ani hlavných činovníkov Smeru-SD,“ povedal Hrabko.

„Samozrejme, ÚVO mal právo na kontrolu, ja jej verím. Ministerstvo má právo sa odvolať a skončí sa to, samozrejme, až po voľbách predsedu ÚVO. A čo sa týka argumentov, podľa mňa sú argumenty ÚVO oveľa lepšie ako argumenty ministra Kaliňáka,“ dodal Hrabko. Na otázku, či má tento spor len technický charakter, alebo ide o politický problém ministra vnútra, Chmelár odpovedal, že dôvod na odchod Roberta Kaliňáka z funkcie tu bol už viackrát. „Mne to pripadá, akoby sa Robert Kaliňák s niekým stavil, koľko vydrží vo funkcii,“ povedal Chmelár.

Kresťanskodemokratická únia (CDÚ) Angely Merkelovej vyhrala tento rok už troje krajinské voľby v Nemecku a zdá sa, že pred parlamentnými voľbami posilňuje svoje pozície. „Zdá sa, že Angela Merkelová pôjde do volieb v Nemecku v dobrej pozícii a mohla by ich vyhrať. Počiatočný efekt Schulza sa akosi vyparil,“ poznamenal Hrabko na margo pôvodne dynamického nástupu nového lídra socialistov. „Ja som bol prekvapený skôr z tej prvotnej vlny eufórie z Martina Schulza. Merkelová je pozoruhodná štátnička, ktorej kvality Schulz jednoducho nedosahuje. Nie je politik jej formátu,“ reagoval Chmelár.

Komentoval aj stretnutie nemeckej kancelárky s novozvoleným francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. „Na prvý pohľad to vyzeralo, že obaja štátnici si rozumeli. Ale nemali by sme prepadnúť dvom ilúziám. Prvá je, že Francúzsko a Nemecko majú rovnaké záujmy. A druhá vec je, že pre Slovensko je automaticky výhodné byť v jadre európskej integrácie,“ povedal. „Akým spôsobom bude formulovaná nová vízia, na ktorej sa ešte len chce dohodnúť Merkelová a Macron? Je vôbec možné budovať Európu na tom, že Francúzi a Nemci sa na niečom dohodnú a ostatní sa podvolia?“ opýtal sa Chmelár. Hrabko dodal, ak Angela Merkelová do budúcnosti pripúšťa aj otváranie únijných zmlúv, znamená to, že sa môže meniť takmer čokoľvek.