Môj profil 
Predplatné
Bratislava 26. júna 2015 (TASR/HSP/Foto:Facebook)
Podľa Chmelára a Hrabka kvóty neboli reálne, ale problém imigrantov treba riešiť
Špičkoví slovenskí politici sa nesnažili utlmiť vášne a vysvetliť ľuďom, že Slovensku nehrozí akútne nebezpečenstvo v podobe utečeneckej vlny. Naopak, podporili pocity ohrozenia, ktoré vyvrcholili kontroverznou demonštráciou extrémistov v sobotu 20. júna. Najnovšie parlament aj vláda bojovali proti európskym kvótam na imigrantov, ktoré však v skutočnosti už dlho neboli na programe dňa. V diskusii na TABLET.TV to 25. júna uviedol rektor Akadémie médií Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.
„Od momentu, ako to Francúzi odmietli, to už nie je téma, ale my ju stále živíme,“ poznamenal na margo kvót Chmelár. „Kvóty boli mŕtve hneď, ako boli vyslovené. Je to vykopnutie otvorených dverí. Na dobrovoľnej báze to prijmeme, kapacity na to máme,“ doplnil ho Hrabko.
Aj podľa Chmelára odmietnutie kvót neznamená, že Slovensko sa môže od problému dištancovať. „Situáciu musíme riešiť. Na Sicílii rybári hovoria, že posledné týždne vyťahujú z mora viac mŕtvol ako rýb. Pápež už minulý rok upozorňoval, že zo Stredozemného mora sa stáva cintorín,“ poznamenal.
Dodal, že Európska únia od nás neočakáva automatické udelenie azylu určitému počtu imigrantov, ale len posúdenie ich žiadostí o azyl, keďže hraničné štáty tieto žiadosti nestíhajú vybavovať.
„Minulý rok napríklad v Česku zo 700 ľudí dostalo azyl 300 a na Slovensku z viac ako 300 len štrnásti, lebo máme najprísnejšiu azylovú politiku, ktorú, mimochodom, „ocenil“ aj nórsky masový vrah a neonacista Breivik,“ upozornil Chmelár.
Sobotnú demonštráciu extrémistov na Slovensku, oficiálne tiež orientovanú na problém imigrantov, podľa oboch komentátorov zvládla na úrovni polícia, ale nie politici. Tí podľa nich urobili málo pre to, aby sa z témy utečencov nestal strašiak pre 70 percent slovenských občanov, a po demonštrácii reagovali neskoro.
„Je pred voľbami a snaha vytĺcť politický kapitál z tejto témy je veľmi lákavá. Špeciálne Kotleba ako župan dobabral, čo sa dalo a prirodzene sa pokúša odkloniť pozornosť ľudí na takéto témy,“ upozornil Chmelár. Hrabko dodal, že na demonštrácii boli okrem extrémistov aj normálni, slušní ľudia, ktorí prišli na námestie v dôsledku mediálneho kontextu, v akom je táto téma prezentovaná.
Obaja varovali pred tým, aby boli násilnosti na demonštrácii zneužité na legislatívne obmedzenie zhromažďovacieho práva. Za populizmus považujú aj úvahy premiéra Roberta Fica o referende na túto tému, aj keď podľa Hrabka by mu mohlo pred voľbami politicky pomôcť.
Komentátori sa krátko vyjadrili aj k správe o stave republiky, ktorú prezident Andrej Kiska predniesol pri príležitosti roka vo funkcii. „Na správe treba oceniť, že vôbec bola. Ale mne sa ako celok nepáči, lebo bola nesmierne povrchná. Prezident si má ujasniť, čo so svojou funkciou chce robiť a na čo má slúžiť takáto správa. Mne by nechýbalo, keby obišiel aj väčšinu rezortov, ale keby prejav mal jednotiacu ideu a vystihol najvážnejší problém doby, ktorým je korupcia a oligarchizácia spoločnosti,“ povedal Chmelár.
„Mňa prejav prezidenta nesklamal, v tejto chvíli jednoducho nemá na viac. Vidieť to aj na tom, že o prezidentovom prejave nikto nehovoril už na tretí deň po ňom,“ doplnil ho Hrabko.
Analytici v relácii riešili aj otázky okolo kandidátov na ústavných sudcov, ktorých prezident odmietol vymenovať, a perspektívu Grécka v Európskej únii.
Podľa Hrabka sa dnes v prvom rade hrá o súdržnosť Európskej únie a schopnosť riešiť problémy spoločne. Chmelár dodal, že v Grécku je aj významná základňa NATO, takže grécky problém má aj významný geopolitický rozmer. Preto nemá zmysel analyzovať, kto zapríčinil dnešný stav a treba ho riešiť tak, aby Európska únia o Grécko neprišla.
„V tejto situácii by pre Grékov bol už možno aj výhodnejší bankrot. Sú tak ponížení a tlačení do začarovaného kruhu dlhov, že je to niečo, čo väčšina spoločnosti odmieta. Nemôžete dlhodobo robiť niečo proti väčšine spoločnosti. A nič na tom nemusia zmeniť ani predčasné voľby,“ uzavrel Chmelár.
