Chmelár: “Nedovoľme, aby v antiruskej propagande súčasnosti zanikla skúsenosť ľudí, ktorí si pamätali oslobodenie Slovenska pred 75 rokmi”

Bratislava 4. mája 2020 (HSP/Foto:Facebook)

Politloóg Eduard Chmelár v historickom komentári na sociálnej sieti zhrnul to, na čo by sa nemalo zabúdať v súvislosti so 75. výročím oslobodením územia súčasnej Slovenskej republiky od vojsk nacistického Nemecka.

Chmelár na Facebooku pripomenul, že presne pred 75 rokmi, 3. mája 1945, oslobodila slávna Červená armáda od nacistickej tyranie poslednú slovenskú obec, hraničnú dedinu Makov uprostred kysuckých Javorníkov, čím sa skončila druhá svetová vojna na území Slovenska.

“Je viac ako mnoho dôvodov pripomínať si túto historickú udalosť aj teraz. Na území Slovenska padlo oficiálne (podľa počtu hrobov) pri oslobodzovaní 60 659 vojakov Červenej armády, 10 435 vojakov Rumunskej armády a 1 736 príslušníkov Prvého česko-slovenského armádneho zboru. Skutočných obetí však bolo oveľa viac. Po nacistoch ostalo 211 masových hrobov, 90 vypálených a vyvraždených obcí, 5 300 umučených. V koncentračných táboroch zahynulo vyše 70 000 občanov vojnovej Slovenskej republiky.”

Eduard Chmelár dodáva, že počet obyvateľov Slovenska vtedy klesol o 150 000 ľudí. “Osem mesiacov bojov na území Slovenska zanechalo spustošenú krajinu. Bola zničená tretina železničných tratí, viac ako polovica mostov, 93-tisíc domov, rozsiahle územia boli zamínované. Ustupujúce nemecké jednotky poodnášali, čo sa dalo, vrátane továrenských zariadení, dobytka a obilia. Celková hodnota škôd na našom území sa vyšplhala na 114 miliárd korún. Pripomínam, že rozpočet vojnového Slovenského štátu dosiahol najviac 3,6 miliardy korún.”

Nikdy podľa neho nesmieme zabudnúť na to, čoho je schopný fašizmus vo fáze absolútnej moci, nesmieme strácať zo zreteľa, koľko krvi a nešťastia stálo, kým sme sa zbavili posledného cudzieho vojaka, nesmieme dopustiť, aby sa falšovali dejiny. “Nikdy som si nepomyslel, že budem musieť niekedy obhajovať, že nás Červená armáda oslobodila. Tí, ktorí sa nehanbia tvrdiť, že jej príchodom sa začal komunizmus a okupácia, vedome prekrúcajú historické fakty. Červená armáda po oslobodení odovzdala moc do rúk slovenských národných výborov a z nášho územia odišla, pričom na Slovensku vyhrala slobodné parlamentné voľby Demokratická strana. Spájať hrdinov z rokov 1944 – 45 s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy je miešanie hrušiek s jabĺčkami. No najmä sú to zlomyseľné diletantské úvahy.”

“Prečo sme potom dnes spojencami Nemecka, keď nás okupovalo? Prečo sme s Poľskom v NATO, keď nám Poliaci odkusli z územia po Mníchovskej zrade roku 1938 a zúčastnili sa aj na prepade Česko-Slovenska v roku 1968? Napokon, dobre si všimnite falošný propagandistický slovník takýchto ľudí – ak ide o zásluhy na oslobodení, budú sa vykrúcať, že nás oslobodzovali aj iné národy, ak ide o historickú vinu, padá podľa nich jednoznačne na Rusov, a to napriek tomu, že na invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa zúčastnili aj Ukrajinci, Bielorusi, Gruzínci, Poliaci, Nemci, Maďari či Bulhari. Aj za stalinistickú tyraniu môžu Rusi, napriek tomu, že na čele Sovietskeho zväzu stál gruzínsky diktátor.”

Chmelár píše, že tí, ktorí vyčítajú Červenej armáde, že sme prišli o Podkarpatskú Rus, by si podľa neho mali uvedomiť, že vďaka tomu, sme získali naspäť južné Slovensko. “A opýtajte sa Slovákov z Košíc, Rožňavy, Lučenca, Šurian, Levíc či Galanty, či príchod Červenej armády vnímali ako okupáciu. Takmer bezvýhradne ju vítali ako oslobodenie.”

“Dokonca aj prípady znásilnenia sa napriek snahám nafúknuť tieto incidenty vyskytovali len ojedinele. Je dokázané, že metodicky nielenže nedochádzalo k terorizovaniu civilného obyvateľstva (na rozdiel od nacistických zverstiev), ale sú zdokumentované mnohé prípady, keď boli vojaci za znásilnenie alebo dokonca aj za obyčajnú krádež hodiniek najprísnejšie potrestaní – zastrelením. Od Kalinova až po Makov, od maršala Koneva až po maršala Malinovského, vyvinula Červená armáda heroické úsilie a nadľudskú obetavosť v snahe poraziť fašizmus.”

“Milióny ľudí si po takmer 8 mesiacoch, presnejšie po 226 dňoch bojov na území Slovenska vydýchli a plakali od šťastia. Väčšina z nich už nežije. Nedovoľme, aby ich skúsenosť zanikla v antiruskej propagande súčasnosti. Je to na nás. Tým skôr, že z najvyšších ústavných činiteľov si na dnešný historický medzník nespomenul opäť nikto. Česť a sláva hrdinským osloboditeľom našej vlasti, večná pamiatka všetkým padlým za slobodu Slovenska!”

Jaroslav Zajac