Môj profil 
Predplatné
Ruský prezident Vladimír Putin zareagoval, že ak by Washington po odstúpení od dohody INF umiestnil ďalšie rakety v Európe, Rusko by reagovalo recipročne, pričom tie európske krajiny, ktoré by súhlasili s americkými strelami na svojom území, by boli ohrozené ruským útokom.
Táto skutočnosť je úplne mimo záujmu mainstreamových médií a v prezidentských debatách nekvalifikovaní moderátori riešia to, či by kandidát na prezidenta vymenoval Róberta Fica za ústavného sudcu, alebo nie. Napriek tomu, že Fico už oznámil, že nebude na funkciu ústavného sudcu kandidovať.
Neschopnosť mainstreamových redaktorov určiť dôležité témy, tak musia suplovať samotní kandidáti v prezidentskej debate. Stalo sa tak aj v duely medzi Štefanom Harabinom a Eduardom Chmelárom v diskusnej relácii na TA3. Chmelár na problém základní upozornil už predtým, keď ho komentoval nasledovne:
„Miroslav Lajčák už niekoľko týždňov robí kampaň a spolu so svojím predchodcom Eduardom Kukanom (pôvodne za SDKÚ) podporuje prezidentského kandidáta Smeru Maroša Šefčoviča. Do jeho tímu mu uvoľnil niekoľko pracovníkov ministerstva zahraničných vecí. Pripomeňme si, že ide o toho Maroša Šefčoviča, ktorý ako diplomat podporoval bombardovanie Juhoslávie, podporoval vojnu v Iraku, vo svojom predvolebnom videu sa chvastá fotografiou s Tonym Blairom, ktorého nielen značná časť britskej verejnosti považuje za vojnového zločinca a hoci sa pasuje za ochrancu sociálnych práv, vo funkcii člena Európskej komisie podporoval zmluvu TTIP, ktorá naše sociálne práva vážnym spôsobom ohrozovala. Dnes sa Maroš Šefčovič nebráni vojenskej prítomnosti USA na Slovensku, a preto nie je v jeho záujme, aby sa k tejto veci jasne a jednoznačne vyjadril“, napísal Eduard Chmelár a pridal aj hodnotenie ďalšej adeptky na prezidenta Zuzany Čaputovej v ktoreaj vidí pokračovanie Kiskovej politiky inými prostriedkami.
„To isté platí aj o Zuzane Čaputovej, ktorá sa v rozhovore pre Fun Radio priznala, že „najďalej má k témam bezpečnosti a obrany a tam by najviac využívala rady svojich poradcov, lebo to je oblasť, kde by si musela veci doštudovať“. Lenže práve to je ten problém. Zuzana Čaputová sa uchádza o post prezidentky Slovenskej republiky a väčšie medzery má práve v otázkach, ktoré patria k najsilnejším právomociam hlavy štátu. A nikomu to neprekáža. Žasnem nad tým, že tí istí ľudia, ktorí si ešte donedávna trieskali hlavu o stenu za to, že volili Andreja Kisku, sú dnes nadšení z dámy, ktorá je pokračovaním Kiskovej politiky inými prostriedkami, ktorá sa nevyzná v problematike, v ktorej musí byť prezident doma a kopíruje štýl súčasnej hlavy štátu.“
Na záver Chmelár poukazuje na to, čo by voličov malo najviac zaujímať. Mal by to byť podľa neho postoj Maroša Šefčoviča a Zuzany Čaputovej k pripravovaným americkým základniam na Slovensku a k umiestneniu rakiet, vďaka čomu sa staneme terčom odvetného úderu zo strany Ruska.
„A rozhodne by voliči mali poznať od dvoch papierových favoritov na prezidentské kreslo – Maroša Šefčoviča a Zuzany Čaputovej – veľmi jasné a jednoznačné odpovede na otázku, či súhlasia s tým, aby boli na Slovensku rozmiestnené akékoľvek vojenské kapacity USA. Tým skôr, že toto bude najvážnejšia otázka, ktorú bude budúci prezident republiky v najbližších mesiacoch riešiť. Arogantnú odpoveď ministra Lajčáka – „stále vychádzam z toho, že vláda a parlament nezabudli na to, že Slovensko je členom NATO“ – nemôžem akceptovať, lebo z členstva v Severoatlantickej aliancii nevyplýva povinnosť uvoľniť naše územie a prispôsobiť naše základne potrebám cudzieho štátu. Už len za takýto prístup by mal byť do hodiny odvolaný – vlastne nemusí, stačí, ak budúci prezident bude na rozdiel od súčasného dodržiavať ústavu a abdikáciu ministra v demisii (ktorým Miroslav Lajčák de iure stále je) jednoducho prijme.“
O týchto skutočnostiach debatoval Eduard Chmelár aj s ďalším kandidátom na prezidenta Štefanom Harabinom. Časť, v ktorej debatujú o amerických základniach, si môžete pozrieť tu:
Celú diskusiu si môžete pozrieť TU
