Môj profil 
Predplatné
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bude v roku 2030 chronická obštrukčná choroba pľúc treťou najčastejšou príčinou úmrtí vo svete. Lieči sa na ňu viac ako 85 tisíc Slovákov. Celosvetovo postihuje 250 miliónov ľudí, z ktorých každoročne tri milióny zomierajú.
Chronickou obštrukčnou chorobou pľúc najčastejšie trpia fajčiari po štyridsiatke, ochorieť však môžu aj pasívni fajčiari a zarytí nefajčiari. Príčinou ochorenia nie je iba tabakový dym, ale aj vdychovanie chemických látok, prachu a škodlivín z ovzdušia. Niektoré povolania sú pre zdravie pľúc mimoriadne rizikové.
„Pri tomto závažnom pľúcnom ochorení dochádza k obmedzeniu prietoku vzduchu v dýchacích cestách, čo je spôsobené ich zúžením. Výdych a nádych sú pre pacientov čoraz väčším problémom. Spočiatku sa objavuje dýchavica, chronický kašeľ, chrapot, produkcia hlienov, pískanie a tlak na hrudníku. Človek sa ľahko zadýcha napríklad pri chôdzi po schodoch či dokonca pri obliekaní. V počiatočnom štádiu choroby pacienti trpia často psychickými problémami, najmä úzkosťou či depresiou. Pri akútnom prepuknutí chronickej obštrukčnej choroby pľúc alebo pri výraznom zhoršení príznakov – tzv. exacerbáciách je už zvyčajne potrebná hospitalizácia,“ vysvetľuje doc. MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftizeológiu.
Hoci sa chronická obštrukčná choroba pľúc nedá vyliečiť, vďaka včasnej diagnostike a správnej liečbe môže pacient žiť kvalitný život. Základom liečby sú tzv. bronchodilatanciá – lieky, ktoré uvoľňujú svalstvo dýchacích ciest a rozširujú ich. Väčšina liekov sa užíva vdychovaním pomocou inhalačného systému. Protizápalový účinok prináša moderná kombinovaná liečba s inhalačným kortikoidom, ktorá znižuje riziko prepuknutia a frekvenciu akútnych exacerbácií. Popri inhalačnej a medikamentóznej liečbe je dôležitá pravidelná dychová rehabilitácia a domáca oxygenoterapia, teda liečba kyslíkom.
Chladné mesiace útočia aj na astmatikov či pacientov s rôznymi typmi pľúcnych fibróz. „Astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje pískavým dychom, dráždivým kašľom a pretrvávajúcou nádchou. Na vzniku astmy majú podiel aj genetické faktory či dráždivé chemikálie. Idiopatická pľúcna fibróza je zriedkavá, u nás postihuje desiatky pacientov,“ hovorí MUDr. Štefan Laššán, PhD., MPH zo Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti.
Ako sa chrániť v zime pred infekciami dýchacích ciest? V období epidémie by sme mali dodržiavať niekoľko zásad – zakrývať si ústa a nos, teplo sa obliekať, umývať si ruky, vyhýbať sa kontaktu s kašľajúcimi a kýchajúcimi pacientmi, nechodiť na miesta, kde je veľa ľudí a mať vždy poruke inhalátor. Účinnou prevenciou je očkovanie proti chrípke a pneumokokom. Proti chrípke je potrebné dať sa zaočkovať každý rok, ideálne v čase od októbra do decembra, proti pneumokokovým infekciám sa podáva jednorazová dávka. Ochranný účinok vakcíny proti chrípke nastupuje po 10 až 14 dňoch od jej podania, pri vakcíne proti pneumokokom po 14 dňoch. Vakcína je plne hradená z verejného zdravotného poistenia.
.jpg)
