Praha 6. novembra 2017 (HSP/Foto:Pixabay)

Česká psychologička Magdalena Dostálová vysvetľuje dôvody rôznych rozšírených psychických problémov, pričom zdôrazňuje, že za krízami v partnerských či profesionálnych vzťahoch je často nízke sebavedomie. Odborníčka tiež vysvetľuje ako vplýva výchova na sebavedomie detí.

So sebavedomím podľa odborníčky súvisí nájdenie svojho miesta pre život, svojho poslania. „Sebavedomie je vedomie samého seba, toho, čo ja v tom svete znamenám, kde je moje miesto, kam až zasahujú moje potreby, alebo kde narážajú na potreby niekoho iného. Má niekoľko zložiek a niekedy máme tendenciu ho zamieňať za prieraznosť takzvane cez mŕtvoly. Jeho súčasťou je však aj citlivosť k okoliu.“

Odborníci často diskutujú aj na tému, či je sebavedomie viac o genetike, alebo je možné sa ho naučiť. “ Ja som presvedčená, že je z veľkej časti získané. Vrodené predpoklady hrajú naozaj minimálnu rolu. Na miere sebavedomia sa viac než inde prejavuje ten princíp, že deti viac ovplyvňuje nie to, čo im hovoríme, ale to, ako sa sami správame. Deti nás veľmi zdatne a verne kopírujú. Dieťa nesebavedomej matky na tom so sebaistotou bude pravdepodobne horšie, než to, ktorého mama na sebe krôčik po krôčiku pracuje a svoje poznatky s ním aj čiastočne zdieľa. Dieťa nasáva jej skúsenosť aj to, že veriť si, je niečo, o čom je potrebné premýšľať. Samo bude pripravené na sebe pracovať,“ uviedla Dostálová v rozhovore pre portál iDnes.cz.

Sebavedomie sa získava v detstve v pôvodnej rodine. „Dieťa sa rodí egocentrické. Všetko sa točí okolo neho, čo je v poriadku. Až my rodičia ho učíme, že všetci máme svoje potreby. Tým, že aj my si ich primerane k jeho veku nárokujeme, získava skúsenosť, že na to, aby sme boli dobrými rodičmi, si potrebujeme tiež niekedy oddýchnuť. Prílišnou láskou, ktorá ho stavia na piedestál, mu naopak škodíme. Nenaučí sa, že ostatní majú svoje potreby a pri vstupe do škôlky môže mať problém. Akonáhle vstupuje do kontaktu so sociálnym okolím a jeho sebavedomie sa mohutne rozvíja, malo už by byť pripravené rodinným zázemím,“ myslí si česká psychologička.

„Sledovanie a prílišné kontrolovanie okolím, zvlášť v citlivom veku, najmä okolo puberty, ale už aj skôr môže ohrozovať sebavedomie. Sebavedomie detí dokážu poničiť neláskaví rodičia, ktorí tlačia na výkon. Dievčatko z takej rodiny si potom hľadá partnera, ktorý je osobnostne svojím spôsobom vyšinutý a niekedy pokračuje v tej stratégii rodičov a podobne ju zráža. Žena, ktorá sa v detstve od rodičov dozvedela, že ju mali neotrasiteľne radi aj to, čo sa im na nej páči a tiež na čom by mohla zapracovať, vyrastie v ženu, ktorá vedľa seba žiadneho agresora dlhodobo neznesie. Bude sa mu brániť.“

Podľa jej skúseností, nízke sebavedomie spôsobuje, že konáme nepokojne a v šoku. Takýto človek sa krúti a kope okolo seba a je schopný utopiť aj tých, ktorí sa ho snažia zachrániť. Podobne, ako keď je v prístroji jedna zlá súčiastka, ktorá nakoniec zničí celý prístroj. „Ak chcem druhého silou zmeniť a prispôsobiť k obrazu svojmu, nepôjde mi v ústrety. Musím tlak povoliť a ideálne ešte začať pracovať sam so sebou. Tlak pominie, druhý sa môže nadýchnuť a potom sa môže rozhliadnuť a rozhodnúť, či sa prikloní ku mne, alebo nie,“ myslí si skúsená odborníčka, ktorá dodáva, že „máme prirodzenú tendenciu mať nad vecami kontrolu a v tej chvíli ju vlastne pomyselne strácame.“

Psychologička vníma problém nízkeho sebavedomia najmä u žien, ktoré sa starajú o domácnosť a deti, pritom nemajú voľnú chvíľku na seba. „Ženy sa často všetkého vzdajú v prospech muža a detí – zelené vdovy, taxikárky, ktoré v živote nemajú nič pre seba. Deti ich časom potrebujú menej a menej, muž ich skoro považuje za vybavenie domácnosti a žena stráca hodnotu sama seba. Ľahko prijíma seba samú, keď je dieťa malé a bezpodmienečne ju potrebuje. Ak ale tieto ženy zostávajú doma desiatky rokov, sú nešťastné, často pijú, sú neverné a uviaznu v bludnom kruhu. Zjednodušene povedané, pomohlo by im, keby mali čas pre seba a svoj koníček. Som zástancom toho, že by sa mali vracať do práce alebo sa venovať charite. Mali by mať nejaký výrazný záujem, aby skrátka robili niečo, čo bude ich čas napĺňať v dobrom slova zmysle.“

Sebavedomie žien často súvisí s vzhľadom, postavou, váhou. „Povedala by som, že sa to v posledných desiatich rokoch rodovo stiera. Aj chlapci sa upínajú k vzhľadu. Deti sú „stádové“, veľa sa porovnávajú medzi sebou a ovplyvňuje ich kultúrny vplyv okolia. V našich mierkach je aktuálny kult štíhleho tela, kedy zdravý znamená štíhly, hoci tak to vždy platiť nemusí. Stačí len povedať, že je fajn, keď dbajú na to, ako vyzerajú a zároveň pripomínať ich ďalšie klady, v ktorých môžu nájsť uspokojenie.“