Bratislava 16. februára 2024 (HSP/Foto:Chateau Rúbaň)
Medzinárodný deň vína sa oslavuje 18. februára. Vedci tvrdia, že alkoholický nápoj z hrozna obsahuje množstvo blahodarných látok, ktoré prospievajú zdraviu. Samozrejme, iba v prípade, ak to s množstvom vína nepreháňame. Je ale lepší pohárik červeného alebo bieleho?
O priaznivých účinkoch vína sa vedelo už pred stáročiami. Pravdaže, teraz nemyslíme obdobie, keď hygiena a pitná voda boli neznámymi pojmami, a preto všetci bez rozdielu veku a pohlavia pili namiesto vody víno. Síce aj vtedy stúpalo do hlavy, ale vďaka tomu, že prešlo fermentáciou, zvyčajne nebolo kontaminované ako voda.
Dnes máme nespočetné množstvo vedeckých dôkazov o tom, že pohár vína prospieva zdraviu aj duševnej pohode. Najmä červeného.
„Červené vína majú jednoznačne viac pozitívnych účinkov na organizmus ako biele. Je to dané tým, že biele vína sa vyrábajú jednoduchším spôsobom, a to tak, že sa šťava z hrozna vylisuje a po jej fermentácii vznikne víno. Červené vína získavajú svoju farbu práve maceráciou hrozna vo vlastnej šťave, takže všetko, čo hrozno obsahuje, je v červenom víne koncentrovanejšie ako v bielom,“ vysvetlil someliér Peter Kecskés z vinárstva Château Rúbaň.
Dôležité antioxidanty
Červené víno je bohaté najmä na polyfenoly, antokyány a flavonoidy. „Je známe, že polyfenoly dokážu výrazne znižovať šírenie RNA vírusov v tele, a tým chrániť aj pred nakazením chrípkovými či covid vírusmi. Červené víno ďalej obsahuje látky pozitívne pôsobiace na kardiovaskulárny systém ako resveratrol, kvercetín, katechín a mnoho ďalších,“ doplnil someliér.
Vína obsahujú aj širokú paletu antioxidantov, o ktorých účinkoch na organizmus dnes už nikto nepochybuje. Menej ľudí však už vie o tom, že do skupiny antioxidantov patria aj kyselinky obsiahnuté vo víne, a tých je viac v bielom ako v červenom.
Zázračné účinky?
Okrem toho, že víno pomáha uvoľniť sa a zlepšuje náladu, obsahuje vyššie spomínané látky, ktoré znižujú riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a chránia mozgové bunky pred poškodením, čo zase znižuje riziko rozvinutia Alzheimerovej choroby.
Podľa dlhoročnej, takmer 30 rokov trvajúcej štúdie vo Fínsku rozumná konzumácia červeného vína podporuje dlhovekosť. V štúdii pozorovali 2 468 mužov, ktorí mali o 34 % nižšiu úmrtnosť ako konzumenti iného druhu alkoholu.
Vedecky potvrdený je aj pozitívny vplyv červeného vína na srdce a cievy. Môže za to najmä resveratrol, ktorý znižuje cholesterol a rozťahuje cievy, čím znižuje riziko vytvárania nebezpečných krvných zrazenín.
To všetko však platí iba pri striedmej konzumácii kvalitného červeného vína.
Všetko s mierou
Ženy by si mali dopriať nanajvýš dve deci vína, muži o deci viac. A potom bodka, koniec. Pretože víno je alkohol a ten okrem cukru a kalórií prináša organizmu aj ďalšie negatíva.
Nadmerná konzumácia vína spôsobuje závislosť, otupenosť, únavu, poruchy libida a sexuálnych funkcií, tráviace problémy, vysoký krvný tlak a súvisí aj s cukrovkou druhého typu a s rozvojom nádorových ochorení.
Zaujímavosti v kvapkách
Víno hrá významnú úlohu v spoločnosti a pije sa vo všetkých kútoch sveta po mnoho generácií. Iránci a Taliani majú bohatú históriu výroby vína, ktorá siaha až do staroveku, zatiaľ čo Čína vyrábala veľmi podobné alkoholické nápoje už v roku 7 000 pred Kristom. Celkom šokujúcim faktom je aj to, že v stredoveku mali ženy zákaz pitia vína. Ak manžel svoju zákonitú pristihol s pohárom v ruke, mohol ju dať dokonca zabiť! Ešteže sa to zmenilo…
Dnes môže žena beztrestne elegantne zakrúžiť pohárom vína, aby sa prevzdušnilo a aby do popredia vystúpili všetky jeho chute. Dáma vie, že pohár bieleho sa drží za stopku, aby sa víno nezohrievalo od jej ruky. A že červené víno si žiada širšiu čašu, aby sa ešte lepšie zmiešalo so vzduchom.
Ak na dne fľaše (mala by byť tmavá, aby sa víno chránilo pred znehodnotením) nájdete drobné kryštáliky, ktorým sa hovorí aj vínne diamanty, nejde o chybu. Sú to neškodné kryštály vína, ktoré sa môžu vytvoriť, keď kyselina vínna reaguje s nízkymi teplotami. Zvyčajne naznačujú, že víno bolo minimálne spracované.