Môj profil 
Predplatné
Eufória Čaputovej a jej poradcov z neutíchajúcich ambícií Varšavy hrať prvé husle v regióne „medzimoria“ siahajúceho od Baltského mora po Jadranské a Čierne more, vzbudzuje vážne obavy, či je toto naozaj ten pravý signál, ktorý Slováci od hlavy štátu očakávajú.
„Międzymorze“, respektíve latinsky „Intermarium“, ako Józef Piłsudski nazval svoj plán federácie Poľska, Bieloruska, Česko-Slovenska, Maďarska, Juhoslávie, Rumunska, Ukrajiny, Pobaltia a Fínska, bol romantickou reminiscenciou samozvaného náčelníka poľského štátu („naczelnik państwa“) na zašlé časy slávy Poľsko-litovskej únie zo 16. storočia, ktorá sa v čase svojej najväčšej územnej expanzie usilovala ovládnuť dokonca aj Rusko, pričom začiatkom 17. storočia sa jej skutočne podarilo na krátky čas obsadiť aj Moskvu. Poľskí páni si chceli Rusko podriadiť prostredníctvom falošných cárov – Lžidimitrijov, ktorých poľská družina pretláčala na cársky trón po vymretí dynastie Rurikovcov (1597).
Po prvej svetovej vojne Piłsudski opäť vytiahol tohto kostlivca z pivnice skrachovaných poľských projektov v naivnej predstave, že Varšava bude konkurovať Moskve a Berlínu prostredníctvom federácie Poľskom kontrolovaných štátov na území medzi Baltom, Čiernomorím a Jadranom. Celý plán stroskotal na zúrivom odpore Ukrajincov, Bielorusov, ale aj Litovcov, ktorí sa na základe dlhodobých historických skúseností s Poliakmi oprávnene obávali toho, že sa vo „Veľkom Poľsku“ opäť ocitnú v pozícii občanov druhej kategórie. Odpor voči Piłsudskeho plánom neskrývali ani poľskí nacionalisti, ktorí sa pre zmenu báli oslabenia poľského charakteru novovzniknutého „Państwa“.
Paradoxne sa po rozpade Sovietskeho zväzu práve v radoch prozápadne orientovanej liberálnej piatej kolóny v Bielorusku a na Ukrajine objavili prívrženci tzv. „Baltsko-čiernomorského spoločenstva“ (БЧС – Балто-Чорноморська співдружність), čoho sa okamžite chytila poľská diplomacia a začala opäť kriesiť zabudnutú Piłsudskeho fixnú ideu „Medzimoria“ pod novým vývesným štítom tzv. „Trojmoria“. Pozoruhodné je, že okrem latentnej rusofóbie, ktorá je geneticky zakódovaná v tomto dlhodobom poľskom projekte, sa celý plán prestáva páčiť aj Bruselu, ktorý v ňom vidí nielen otvorenú konkurenciu voči vlastnému plánu expanzie na východ prostredníctvom kontroverzného projektu tzv. „Východného partnerstva“, ale hodnotí ho dokonca ako „trucpodnik“ Varšavy voči politike Bruselu a Berlína, cez ktorý chcú Poliaci presadzovať svoj vlastný vplyv v strednej a východnej Európe.
Poľské „Trojmorie“ podporoval svojho času aj Čaputovej predchodca v prezidentskom úrade Andrej Kiska, ktorý sa dokonca osobne zúčastňoval na podujatiach pod hlavičkou „Trojmoria“, pričom to zdôvodňoval tým, že ide o „mladý projekt“ (?), ktorý má pred sebou sľubnú budúcnosť, aj keď zatiaľ ešte nestihol priniesť žiadne hmatateľné výsledky. Najbližší summit „Trojmoria“ by sa mal uskutočniť v Estónsku. Poradcovia Zuzany Čaputovej sa zatiaľ nerozhodli, či ju na tento summit vyšlú. Údajne si chcú nechať poradiť od Lajčákovho rezortu zahraničných vecí, ktorý podľa vyjadrenia jeho hovorcu Juraja Tomagu „zváži všetky okolnosti a na ich základe dá pani prezidentke Zuzane Čaputovej konkrétne odporúčanie“.
Gabriel Gačko
.JPG)
