Čaputová šéfkou NATO? Vplyvný portál ju spomína ako možnú kandidátku

Bratislava 2. februára 2023 (HSP/Foto:TASR – Jaroslav Novák)

Aktualizované 2.2.2023 14:29

V čase, keď v Európe zúri vojna, sa začínajú preteky o nového šéfa NATO. Jens Stoltenberg bol pevnou rukou, keď sa západné hlavné mestá ponáhľali pomôcť Ukrajine zatlačiť inváziu ruských vojsk. Keďže sa však v septembri končí jeho funkčné obdobie, čoraz viac sa špekuluje o tom, kto by ho mohol nahradiť. Mohla by to byť žena? Niekto z východnej Európy? Pýta sa rešpektovaný portál POLITICO

Podľa portálu prebiehajúca vojna za našimi hranicami výrazne komplikuje rozhodnutie, ktoré si vyžaduje konsenzus lídrov 30 členských krajín NATO.

Budúci generálny tajomník bude musieť zvládnuť náročné balansovanie pri povzbudzovaní hlavných miest, aby pokračovali v dodávkach zbraní na Ukrajinu a budovaní vlastnej obrany NATO – a zároveň sa formálne držať mimo konfliktu. Len málokto je vhodný na splnenie tak veľmi citlivej úlohy.

Podľa jedného vysokopostaveného diplomata NATO “prevláda pocit, že je “čas na čerstvý vzduch”. Nie je vylúčené, že spojenci možno nakoniec predsa len budú hrať na istotu a zostanú pri Stoltenbergovi.

Stoltenbergova karta

Jeden z vysokopostavených európskych diplomatov zhrnul šum okolo mien do troch úrovní, zoradených podľa pravdepodobnosti. Predĺženie Stoltenbergovho funkčného obdobia je najviac spomínanou možnosťou.

Do druhej skupiny patria holandský premiér Mark Rutte, estónska premiérka Kaja Kallasová a britský minister obrany Ben Wallace.

Tretiu skupinu menej často spomínaných mien podľa diplomata tvoria litovská premiérka Ingrida Šimonytė, slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová z Nemecka.

Politico podotýka, že keďže všetci doterajší generálni tajomníci NATO boli muži, v radoch NATO existuje tlak na vymenovanie ženy.

“Je čas na generálnu tajomníčku,” povedal vysokopostavený diplomat NATO. “Ak sa muži budú snažiť udržať si svoje pozície navždy, spravodlivé zastúpenie žien nebude mať nikdy šancu.”

A niektorí spojenci presadzujú väčšiu regionálnu rozmanitosť. Stoltenberg, ktorý túto funkciu zastáva od roku 2014, je bývalý nórsky premiér. Jeho poslednými predchodcami boli Dáni, Holanďania a Briti.

Funkčné obdobie súčasného generálneho tajomníka bolo vlani v marci rýchlo predĺžené po ruskej invázii na Ukrajinu. Mnohí predstavitelia sa teraz domnievajú, že ďalšie predĺženie Stoltenbergovej funkcie, aj keď krátke, je vážnou možnosťou.

Dlhoročný líder je považovaný za spoľahlivého partnera. Napriek tomu, že niektoré delegácie by radšej čoskoro videli novú tvár, Stoltenberg je stále vnímaný ako vzácny vysoký úradník, ktorý dokáže zachovať chladnú hlavu – a držať sa scenára – aj v tých najvážnejších krízach.

“Stoltenberg chce zostať,” povedal vysokopostavený diplomat NATO.

Krátke predĺženie Stoltenbergovho mandátu by však mohlo spôsobiť, že budúce rozhodnutie o jeho výmene by sa dostalo do kolízie s výberovým konaním na najvyššie pozície v EÚ v roku 2024, nehovoriac o nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA – čomu by sa niektorí spojenci najradšej vyhli.

Hovorca NATO sa odmietol bližšie vyjadriť k Stoltenbergovým budúcim ambíciám. Súčasný generálny tajomník na túto otázku odpovedal v decembri pre BBC: “Teraz sa sústredím na svoje povinnosti.”

“Nešpekulujem,” dodal, “o tom, čo sa stane po skončení môjho funkčného obdobia.”

Východný front

Niektorí považujú za mimoriadne vhodných kandidátov z východnej Európy. Už pred vojnou sa objavili podnety, aby aliancia vybrala generálneho tajomníka z východu. Niektorí predstavitelia v regióne tvrdia, že vojna odvtedy posilnila argumenty pre niekoho z krajiny, ako je Estónsko alebo Litva.

“Krajiny na východnom krídle už roky varujú pred hrozbou zo strany Ruska,” povedal jeden z predstaviteľov Pobaltia.

Pobaltské krajiny boli podľa tohto predstaviteľa v popredí pri zvyšovaní vojenských výdavkov a presadzovaní zlepšenia obrany aliancie.

“Bolo by veľmi logické a triezve,” pokračoval úradník, “aby Severoatlantickú alianciu viedol niekto, kto má skúsenosti s Ruskom a kto rozumie jeho logike a mentalite.”

Slovenka Čaputová ako východná kandidátka spĺňa obe podmienky, hoci jej meno sa v aliančných kruhoch spomína menej často, poznamenáva POLITICO.

Hovorca Čaputovej uviedol, že sa sústreďuje na svoju súčasnú prácu, ale povedal, že možnosť, že sa o post v NATO uchádza Slovák, je “silným odrazom našich zahraničných a bezpečnostných rozhodnutí”.

Ďalšou osobnosťou, ktorá by sa mohla uchádzať o tento post je rumunský prezident. Mohol by však naraziť na prekážky zo strany susedného Maďarska a na odpor tých, ktorí by uprednostnili kandidátku.

Niektoré západné hlavné mestá by však takýchto kandidátov v súčasnosti nepodporili, pretože východ aliancie – a najmä pobaltské štáty – považujú za príliš jastrabov, keď vedľa zúri vojna.

Samotná Estónka Kallasová zľahčovala očakávania, keď v novembri pre miestne médiá povedala, že “pravdepodobnosť, že takáto ponuka bude predložená”, je “extrémne nízka”.

Nie je ale vylúčené, že sa bude hľadať na Západe. Západné krajiny NATO sú pre niektorých spojencov spoľahlivým náhradným zdrojom možného vedenia.

Reakcia Tomáša Tarabu (Život-NS)

Predseda strany Život-NS Tomáš Taraba sa o svoj názor podelil na sociálnej sieti. Ten len poznamenal, že prezidentke drží palce, aby sa jej to podarilo. Pre ňu sa vraj nič zásadné nezmení. Stále bude robiť čo jej povedia iní a čítať čo napíšu iní. V tomto sa podľa poslanca osvedčila a mali by jej prejaviť dôveru, že bude tak robiť naďalej.

„Pre Slovensko by sa však jej zvolením za šéfku NATO zároveň vytvorila šanca mať novú svojbytnú hlavu štátu, ktorá aj dodrží to čo verejne sľúbi a neotočí sa už nikdy chrbtom k ľuďom keď bude nejaká vláda najbližšie opäť šliapať svojvoľne po základných ústavných právach a ľudských slobodách. Jednoducho bude to môcť autenticky slovenská hlava štátu, pre slovenský národ,“ zhrnul Taraba.