„Kolegovia z Národného múzea z Prahy a Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave pracovali na príprave tejto výstavy nepretržite skoro dva roky. Výstava má priblížiť dejinné udalosti, zvraty, ale aj bežný život za sto rokov od vzniku spoločného štátu,“ povedal v TABLET.TV riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič.

Expozícia podľa neho nebola riešená chronologicky, ale tematicky a jeho ústav na ňu prispel exponátmi z bezpečnostnej oblasti. „Vojenský historický ústav sa zaoberá vojenskou históriou, militáriami, teda časťou, ktorá sa týkala armády a bezpečnosti.

Popri exponátoch pražského Národného múzea a SNM sme poskytli exponáty aj my, od veľkorozmerného kanónu Oerlikon až po uniformu generála Jozefa Martina Kristína. A mali sme istý podiel aj na príprave obsahového rámca tejto výstavy,“ poznamenal Čaplovič.

Na výstave je podľa neho možné vidieť exponáty od predmetov bežného života až po kľúčové historické dokumenty, vrátane originálu Mníchovskej dohody. „Sú tam všetky oblasti života, ktoré determinujú štát, vrátane školstva, je tam celá obecná škola, umenie, architektúra, cirkev, propaganda, zdravotníctvo, armáda. Sú tam zachytené míľniky od formovania brannej moci až po rozpad Československa,“ vysvetľuje. „My sme sa snažili o to, aby ľudia vizuálne videli predmety, vývoj uniforiem, chladné zbrane. Sú tam vyznamenania, je možné vidieť rad Bieleho leva zo zbierok pražského Národného múzea. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma,“ dodáva Čaplovič.

Výstava je súčasťou aktivít, ktoré pri príležitosti okrúhlych výročí spoločných dejinných udalostí Čechov a Slovákov naplánovali na tento rok oba štáty spoločne.

„Existuje vládny materiál, ktorý špecifikuje, akým spôsobom si máme pripomínať tieto dejinné udalosti. Nie iba rok 1918, kedy vznikol spoločný štát Čechov a Slovákov, budeme si pripomínať aj ďalšie „osudové osmičky“. Rok 1938, v auguste výročie intervencie vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968. VHÚ má vlastné aktivity regionálneho aj celoslovenského významu a participujeme na aktivitách nášho rezortu, obrany. Je ich naozaj veľa,“ poznamenal Čaplovič.

Pripomenul, že rezort obrany si nedávno v Topoľčiankach pripomenul prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka, ktorý mal v tomto meste letné sídlo. „Budeme si 5. mája pripomínať 99. výročie tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika.

Práve tandem bývalý profesor T. G. Masaryk a jeho žiak M. R. Štefánik, ktorý mu otvoril dvere do francúzskej veľkej politiky, napomohol k tomu, aby sa na troskách monarchie zrodil nový štát. Československých legionárov si budú reprezentanti nášho rezortu pripomínať aj v zahraničí,“ uviedol Čaplovič.

„Každoročne prebieha na Slovensku Noc múzeí a galérií, na našich pracoviskách v Piešťanoch, vo Svidníku a na Dukle si budeme pripomínať aj tieto výročia,“ povedal. Dodal, že tento rok sa budú pripomínať spoločné slovenské a české výročia, budúci rok by mal byť na Slovensku venovaný pamiatke Milana Rastislava Štefánika.

Vojenský historický ústav podľa neho venoval nemalé úsilie aj revitalizácii pôvodného pamätníka Československého armádneho zboru na Dukle. „Revitalizácia pamätníka Československého armádneho zboru s vojnovým cintorínom sa začala v roku 2012. Pri sanácii celého pilónu sme rekonštruovali aj pôvodný československý štátny znak, pod akým bojovali Česi a Slováci v armádnom zbore, teda s levom a dvojkrížom,“ poznamenal Čaplovič.

„V roku 2014 sme pokračovali v ambícii dotvoriť pamätník tak, aby bol čo najbližšie pôvodnému stavu z rokov 1947 – 1949. Na pamätník sme vrátili umeleckú kópiu pôvodnej sochy Jana Adolfa Víteka, vojaka, ktorý svojim mŕtvym spolubojovníkom dáva na poctu zbraň. A prvému pochovanému, generálovi Vedralovi – Sázavskému. Je to náš jediný generál, ktorý padol v boji,“ dodal.

Tento postup však napadli na súde potomkovia sochára Jána Kulicha, ktorý vytvoril dielo so sovietskym vojakom, aké poznáme z duklianskeho pamätníka z čias socializmu. Pôvodná socha československého vojaka totiž komunistom ideologicky nevyhovovala, nechali ju z podstavca odstrániť a nahradiť sochou vojaka sovietskeho.

„Dielo vzniklo v určitej historickej epoche, realizovala ho dvojica architekt Grus – sochár Vítek, ktorí v roku 1947 vyhrali súťaž na Národný pamätník a vojnový cintorín Československej armády na Dukle. Režim pokrivil históriu, zlikvidoval na cintoríne československých vojakov sochu československého vojaka, ktorý držal na poctu zbraň a z ideologických dôvodov tam umiestnil iné súsošie, potom druhé a napokon tretie.

Režim prekryl pôvodný československý štátny znak socialistickým štátnym znakom,“ zhrnul Čaplovič. „História sa nesmie prekrúcať ideológiou. Mali sme tu režim, ktorý je zákonom definovaný ako zločinecký,“ vysvetľuje, prečo uviedli pamätník i cintorín čo najbližšie k pôvodnému stavu z konca štyridsiatych rokov minulého storočia.

Rozhodnutie prvostupňového súdu však prikazuje VHÚ opäť odstrániť z pôvodného podstavca repliku pôvodnej sochy československého vojaka a vrátiť tam podobizeň vojaka sovietskeho.

„Zmeny na pamätníku sme neriešili ad hoc, komunikovali sme ich s odbornou aj širokou verejnosťou a na všetky kroky sme mali súhlas Krajského pamiatkového úradu. Ďalší postup by som zatiaľ nešpecifikoval. Ešte nemáme doručené rozhodnutie prvostupňového súdu,“ reagoval Čaplovič na otázku, či sa VHÚ proti verdiktu odvolá.