Bratislava 13. februára 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Marko Erd)

Automobilový priemysel je historicky základným odvetvím slovenského hospodárstva a najúspešnejším segmentom súčasnej priemyselnej výroby. No rok 2018 bol celosvetovo preslávený spomalením tohto odvetvia. Aké kroky by mohla urobiť slovenská vláda a politici, aby zachránili toto kľúčové odvetvie?

V prepočte vyrobených áut k obyvateľstvu je Slovensko prvou krajinou vo svete. Podľa odborného portálu mmspektrum.com podiel automobilového priemyslu na HDP Slovenska je 13 % a má výrazný proexportný charakter. Vývoz áut činí podľa portálu auto.cz dokonca 35 %. Tiež výroba automobilov tvorí 41 % celkovej priemyselnej výroby.

Hlavnými producentmi sú však nadnárodné spoločnosti. Bratislavská továreň nemeckého Volkswagenu v roku 2017 vyprodukovala 361 776 automobilov, juhokórejská Kia v Žiline vyrobila 335 600 áut a francúzsky PSA v Trnave 335 069 vozidiel, čo zaradilo Slovensko na 16. miesto v celosvetovom rebríčku producentov aut podľa údajov auto.cz.

Je v automobilovom priemysle však skutočne všetko v poriadku? Rad slovenských analytikov sa domnieva, že ak sa Slovensko nezačne viac zaoberať vývojom automobilového priemyslu, čaká krajinu osud Detroitu.

“Bez ďalších investícií sa nám ľahko môže stať, že zostaneme mimo hlavný prúd vývoja v globálnom automobilovom priemysle, a hoci to nebude hneď tento rok, ani za dva roky, tak naše automobilky postupne začnú strácať konkurencieschopnosť,“ povedal pre portál sme.sk Ľubomír Koršňák , analytik UniCredit Bank. Slovensku by potom vo výrobe automobilov hrozil osud Detroitu alebo Belgicka. Sputnik overil, či sú tieto obavy opodstatnené a ako sa tejto možnej hrozbe vyhnúť.

Nová európska legislatíva

Právnické prostredie pre vývoj automobilového priemyslu, najmä výroby automobilov s elektrickým pohonom, je už pripravené. V októbri 2018 európski poslanci odsúhlasili návrh o zníženie emisií oxidu uhličitého pre novo vyrobené autá o 40 percent od roku 2030. Je to vyššie číslo, než pôvodne navrhovala Európska komisia. Jednalo sa o 30 percent, čo stanovila norma pre rok 2021, informoval portál iDNES.cz.

Jan Pribula, generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) pre Sputnik okomentoval prevedenie legislatívnej zmeny: “Tá legislatíva nie je technologicky neutrálna, to znamená, že tlačí jednoznačne na elektromobilitu, čo je jedna vec, ale nie je to tak silný tlak, čo sa týka výroby vozidiel. Výrobcovia sa v súčasnosti pripravujú na túto zmenu a snažia sa vyvinúť vozidlá, ktoré budú vyhovovať týmto podmienkam a ktoré im pomôžu znížiť emisie. To však neznamená, že majú vyhrané.“

Podľa generálneho sekretára všetko záleží na rýchlosti a postupe zmeny na alternatívne palivá, predovšetkým ako bude pokračovať elektrifikácia vozidiel, pretože to záleží na ambíciách európskych politikov. “Európska komisia prišla s návrhom, že do roku 2020-2025 by sa mali znížiť emisie CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových automobilov o 15 percent. Po roku 2030 o 30 percent, ale ambície politikov v Európe, a predovšetkým poslancov v Parlamente, sú oveľa vyššie,” povedal Pribula a dodal, že od tejto ambície sa odvíja aj rýchlosť, ako bude automobilový priemysel reagovať a aký bude mať vplyv na pracovný trh.

Úloha vlády v investíciách do automobiliek

Väčšina automobiliek na Slovensku má zahraničné vlastníctvo a ich centrály budú rozhodovať, či o 5-10 rokov budú na Slovensku továrne na výrobu automobilov. Preto podľa Jána Pribula na slovenský štát padá podstatná rola spočívajúca vo vytvorení atraktívnych podmienok pre zahraničné investície do národného automobilového priemyslu.

“Vláda by mohla vytvárať podmienky pre investície na Slovensku. Tie podmienky sú dosť jednoducho vypočítateľné. Je to otázka kvalifikovanej pracovnej sily, podpora aplikovania vedy, výskumu a inovácií pre dodávateľov a rozvinutie dodávateľskej siete. Potom sa uvidí, či sa v takýchto podmienkach investor rozhodne investovať ďalej, alebo sa rozhodne presunúť výrobu niekam inam,“ vysvetlil Ján Pribula. Pod podmienkami sa nerozumie len pomoc štátu a podpora investíciami a priamymi dotáciami. Štát sa tiež môže projektov ďalšieho vývoja elektromobilov zúčastniť. Pravidlá pre štátnu pomoc sú vo všetkých členských štátoch rovnaké.

Okrem iného je potrebné posilniť záujem o elektrické autá u miestnych spotrebiteľov. Pán Pribula tvrdí, že túto otázku majú v prvom rade riešiť politici a týmto prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie v Európskom parlamente. Existujú rôzne možnosti, ako stimulovať záujem trhu a zákazníkov k nákupu: “Buď priame stimuly ako dotácie na cenu alebo rôzne výhody pre jazdu v mestách, iný prístup k zdaňovaniu takýchto vozidiel pri jazde na diaľniciach alebo registračné poplatky… Ide o to, aby politici, ktorí dali palec hore smernici, sa začali trochu zodpovednejšie správať voči priemyslu, pretože priemysel má úlohu a pokiaľ ju nesplní, dostane pokutu.“

Konkurencieschopnosť automobilového priemyslu tesne súvisí aj so vzdelávacou štruktúrou zamestnancov. Podľa Pribulu bude potrebné vytvoriť vysoko kvalifikované pracovné miesta, čo vyžaduje prípravu na Slovensku. “Vzniká otázka, ako pôjde školstvo, akých odborníkov bude vychovávať,“ dodáva generálny sekretár a poznamenáva, že zabezpečenie vysoko kvalifikovaných pracovníkov je ďalšou podmienkou záujmu zo strany investorov.

Budúcnosť v alternatívnych pohonoch

Odborník tiež dodal, že priemysel nedokáže samostatne urobiť potrebné kroky, dokáže len dodať auto na trh. “Ak sa zákazníci budú pozerať len cez pekné okná a výklady show–roomu tak to nebude stačiť a nikdy emisie neznížime,“ zdôraznil Pribula.

Výroba elektromobilov na Slovensku je beh na dlhú trať a má viac faktorov, ktoré tento vývoj môžu ovplyvniť. Avšak existuje náhrada za elektrické automobily? Generálny sekretár sa domnieva, že v budúcnosti by sa mali vyrábať autá s alternatívnymi pohonmi.