Berlín 10. augusta 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)
Počas jedného z predvolebných mítingov v Berlíne sociálnodemokratický kandidát na nemeckého kancelára a bývalý šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz povedal, že má „nestabilný postoj k náboženstvu“.
Schulz priznal, že „ešte nemá vnútorný poriadok, pokiaľ ide o vieru“. Povedal tiež, že v svojom živote „už bol ďaleko od viery“, teraz je „o niečo bližšie“, avšak naďalej hľadá „vlastnú podobu viery“. Schulz sa preto ešte nerozhodol, či po prípadnom víťazstve v septembrových nemeckých parlamentných voľbách použije počas prísahy v Bundestagu náboženskú formulu: „Nech mi pomáha Boh.“
„Prikláňam sa k tomu, aby som vyslovil spomínané slová – ak mi v tom Boh pomôže, to nebude zlé,“ povedal Schulz v zjavnej snahe neodradiť tú časť Nemcov, ktorí sa ešte hlásia ku kresťanstvu, a nie k islamu, či ateizmu.
Schulz pochádza z rodiny, ktorá sa oficiálne hlásila k rímskokatolíckym tradíciám, bol študentom na Gymnáziu Svätého Ducha, ktoré viedol katolícky rád. Výuku v súkromnom katolíckom gymnáziu zanechal, keď ani na druhý pokus nedokázal absolvovať jedenásty ročník školy, kvôli čomu nebol pripustený ani k maturitným skúškam. Neskôr sa vyučil za kníhkupca. Predsedom Európskeho parlamentu sa Schulz stal napriek tomu, že ako jediný z vyše 700 poslancov nemal ani maturitu.
Schulzov priateľ Avraham Burg sa 14. februára 2014 v rozhovore pre izraelský denník Haarec zdôveril: „Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz je môj blízky priateľ (…) Raz mi v úprimnom rozhovore povedal: „V mojich očiach existuje nové Nemecko len preto, aby zaistilo existenciu štátu Izrael a židovského národa.“ Podľa pozorovania iných je však Nemecku globalistami daná aj iná úloha: napomôcť budovaniu a šíreniu kalifátu v Európe.
Schulzovi táto „misia“ vonkoncom nie je cudzia: Ako predseda Európskeho parlamentu s mesačným platom 29 000 eur presadzoval rozdelenie zväčša moslimských utečencov, ktorých do Nemecka pozvala jeho krajanka Merkelová, medzi členské štáty EÚ na základe povinných kvót. Zároveň Schulz varoval členské štáty, ktoré odvádzajú do rozpočtu EÚ obrovské sumy, že nemôžu čerpať svoje vlastné peniaze z fondov EÚ a zároveň odmietať povinné prerozdeľovanie Merkelovou pozvaných migrantov.
Aj Schulz však vníma, že nie každému sa páči taká Európa, akú si on so svojimi kamarátmi vysníval. Už koncom roku 2015 vyľakaný Schulz v rozhovore pre nemecký denník Die Welt lamentoval, že sa objavili sily, ktoré sa úniu pokúšajú roztrhnúť, že Európskej únii hrozí rozpad a že nik nemôže povedať, či Európska únia bude v takejto podobe existovať aj o desať rokov.
Rok 2016 priniesol brexit a my už vieme, že EÚ nebude nikdy taká, aká bola. Mnohí majú nádej, že čoskoro EÚ vôbec nebude existovať. Alebo bude – no bez Slovenska.
Vladimír Mohorita
7.7°C
Nedeľa 
Pondelok 
Utorok 
Streda 
Pondelok 
.jpg)
.JPG)
.jpg)
