Môj profil 
Predplatné
V interview pre noviny „Passauer Neue Presse“ kritizoval Müller pápežov postup, ktorý mu „svoje rozhodnutie oznámil v rámci jednej minúty a neuviedol dôvody“. „Tento štýl nemôžem akceptovať,“ povedal. Za jeho nástupcu povolal pápež španielskeho jezuitu arcibiskupa Luisa Ladariu Ferrera, ktorý ho nahradil o. i. aj v komisii „Ecclesia Dei“.
Gerhard Ludwig Müller študoval teológiu v Mainzi, Mníchove a Freiburgu. V r. 1977 bol vysvätený na kňaza a promoval u kardinála Karla Lehmanna na tému o Dietrichovi Bonhoefferovi a v r. 1985 habilitoval s prácou „Spoločenstvo a uctievanie svätcov“. Prednášal v Mníchove dogmatiku a napísal o nej aj štandardné. V r. 2016 vyšlo už v 10. vydaní a je preložené aj do španielčiny, taliančiny, maďarčiny a čínštiny. Tam sa pokúša vysvetliť panenské narodenie Ježiša tak, že sa vtedy stal podozrivým pre konzervatívne sily v Cirkvi.
Po menovaní za biskupa Regensburgu v r. 2002 sa stal členom Kongregácie pre náuku viery. Desať rokov bol diecéznym biskupom a dlhšie viedol Komisiu pre ekumenizmus pri KBN.
Pre reformy v diecéze mal povesť konzervatívneho biskupa a musel riešiť aj obvinenia zneužívania chlapcov v speváckom zbore. Začal preto dlhodobé vyšetrovanie prípadov, ktoré ukončil až jeho nástupca biskup Rudolf Voderholzer.
V lete 2012 Benedikt XVI. povolal Müllera do Ríma a urobil z neho svojho najdôležitejšieho teologického poradcu a prefekta ústredného orgánu Rímskej kúrie. Kardinál Müller, ktorý dobre pozná cirkev a teológiu Latinskej Ameriky, bol v r. 2013 dokonca jedným z prvých prefektov, ktorých pápež František potvrdil v úrade.
Ako šéf bývalej vatikánskeho „inkvizičného orgánu“ bol Müller aj prezidentom Pápežskej biblickej komisie, Medzinárodnej teologickej komisie a mal na starosti aj Komisiu „Ecclesia Dei“, ktorá riadili kontakty s tradicionalistami.
70. rok života zrejme aj najťažší
Pre Müllera bol jeho 70. rok života pravdepodobne aj jeho najťažším. V ostatnom čase sa o ňom veľa počúvalo a písalo. Čo teraz robí, pýtali sa ho napríklad. „Nedokážem sa pomaly zachrániť od pozvaní z celého sveta!“ povedal. A stále je prítomný v nemeckých, talianskych, aj amerických médiách.
Vyjadroval sa k témam ako diskusia okolo „Amoris laetitia“, napätia v kúrii a jeho opustenie úradu Kongregácie pre náuku viery. Či poznámka pápeža vo vianočnom príhovore ku kúrii proti „jemne odstráneným“ spolupracovníkom, ktorí sa potom sťažujú, bola namierená na neho, zostáva nejasné. Müller ju iste počul, vo štvrtok bol aj on v sále „Sala Clementina“.
Tento významný profesor dogmatiky vydal na jar aj knihu o úlohe a poslaní pápeža, ktorá sa stretla s veľkým záujmom. Je v nej aj veta:
„Najväčšia zodpovednosť, ktorou Boh človeka na zemi poverí, je poslanie Rímskeho biskupa.“ A to podrobne opísal nielen v knihe ale aj v mnohých interview.
Müller je priateľom jedného z otcov teológie oslobodenia Peruánca Gustava Gutierreza. Jeho a Peru Müller často navštevoval. Svoje skúsenosti v tamojšej pastorácii opísal v knihe ako poučné a obohacujúce.
To, že kardinála Müllera na jeseň pozvali tradicionalistické kruhy v Ríme, aby prednášal o opätovnom povolení predkoncilovej omše, ho pre niektorých posunulo príslušným smerom. Pritom sám nie je prívržencom tohto obradu.
Ani v polemike okolo „Amoris laetitia“ sa Müller nenechal zasunúť do nijakého šuplíka. Pápeža bránil proti každému obvineniu z herézy a zdôraznil, že dokument je v línii tradície katolíckej náuky. Müller, ktorý vtedy ešte bol prefektom, však vyjadril aj názor: „Keby sa bolo počúvalo na Kongregáciu pre náuku viery, (ktorá odporúčala viaceré zmeny v ´Amoris laetitia´), boli by sme lepšie dosiahli cieľ a boli by sme lepšie vyzbrojení proti obvineniam.“
