Bratislava 24. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Slovenským hokejistom sa ani na domácich MS nepodarilo prebojovať do štvrťfinále, pričom o postup ich pripravili nezvládnuté závery niektorých stretnutí. Po dueloch s Fínskom (2:4) a Kanadou (5:6) sa však rozoberalo aj počínanie arbitrov, ktoré predchádzalo rozhodujúcim gólom

Prvý sporný moment sa udial v druhom zápase hokejistov SR na turnaji, v ktorom bola ich súperom reprezentácia Fínska. Tesne pred gólom Kaapa Kakka, ktorým upravil na 3:2 pre Fínsko, sa skloňoval zákrok na slovenského útočníka Róberta Lantošiho. “Na úvod musím povedať, že tých momentov, ktoré nás pripravili o štvrťfinále, bolo ďaleko viac a nemyslím si, že za to môžu rozhodcovia. Čo sa týka údajného faulu na Lantošiho, priznám sa, že v prvom momente som to ani nejako nezaregistroval. Jedna vec totiž je sústrediť sa na situácie priamo na ľade, druhá zas sledovať duel pri televízore s nohami na stole. Na druhej strane, keď som to videl zo záznamu, uznávam, že nejaký ten háčik, pridržanie tam bolo. Na zápas sa však vždy musíme pozerať v globále, a teda aj na to, koľko podobných zákrokov sa v ňom udialo zo strany našich hráčov na súpera a či boli alebo neboli odpískané,” povedal dlhoročný rozhodca Peter Jonák v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Druhý sporný moment sa udial v závere duelu s Kanadou. Po zákroku na Dávida Buca v obrannom pásme súpera sa zámorský tím zmocnil puku a dve sekundy pred koncom riadneho hracieho času strelil Mark Stone víťazný gól: “Pozriem sa na to z pohľadu hokejovej logiky. Ostáva minúta do konca tretej tretiny, hráme v oslabení, a tak som od Dávida očakával, že po tom, čo zobral puk vo vlastnom pásme, vyhodí ho a pôjde striedať. On sa však rozhodol ho podržať, otočil sa chrbtom k súperovi, ktorý naňho prichádzal, čo vždy zaváňa nejakým zákrokom. Tak sa aj stalo. Potom je však už len na rozhodcovi, ako to posúdi. Zároveň je nepísaným pravidlom, že každý hráč je zodpovedný sám za seba a nemôže sa súperovi otáčať chrbtom. Každopádne, ide o zlomok sekundy a arbiter vtedy nerozmýšľa, čo má spraviť, ale reaguje okamžite. Ako som už spomínal, je to obrovský rozdiel v porovnaní so sledovaním zápasu pri televízore, kde ten sporný moment vidíte niekoľkokrát z rôznych uhlov pohľadu a môžete si vytvoriť vierohodnejší názor.”

V oboch prípadoch bol jedným z hlavných rozhodcov Rakúšan Manuel Nikolič, v ktorého prípade išlo o premiérové MS na najvyššej úrovni. “Povedať o ňom, že ide o nováčika, je možno odvážne. To nie je chlapec, ktorý si pred pár dňami obul korčule a išiel pískať na majstrovstvá sveta. Výber rozhodcov, ktorí sú nominovaní na svetový šampionát, nefunguje tak, že vytiahnem zajaca z klobúka a postavím ho na ľad. Práve naopak, tí chalani sú dlhodobo sledovaní a na MS sa dostane len úzky okruh z nich. Ak už potom niektorí dostanú takú príležitosť, sú za nimi dlhé roky tvrdej práce a sledovania ich výkonov. A preto sa teraz zamýšľať nad tým, či bola Nikoličova nominácia na spomínané zápasy risk, je úplne zbytočné. Risk to určite nebol, účasť každého jedného rozhodcu na šampionáte je určite oprávnená,” povedal Jonák na margo 29-ročného Rakúšana, ktorý v rámci výmenného programu rozhodcov odpískal v nedávnej minulosti i niekoľko zápasov v najvyššej slovenskej súťaži.

Päťdesiatročný Jonák sa počas kariéry zúčastnil na troch svetových šampionátoch vo Fínsku 2003, Lotyšsku 2006 a Rusku 2007: “Každý jeden z nich som si dokonale užíval, bolo to vyvrcholenie mojej rozhodcovskej kariéry. No ak by som mal predsa len jeden z nich vypichnúť, tak najvydarenejšie MS som zažil v lotyšskej Rige, kde som pískal súboj o tretie miesto medzi Kanadou a Fínskom (0:5, pozn. red.). Zaujímavosťou taktiež je, že práve tam začínal hviezdny Sidney Crosby svoju medzinárodnú kariéru, pričom už v tom čase bol aj kapitánom kanadského výberu.”

Jonák sa pred niekoľkými dňami rozhodol ukončiť svoju 32-ročnú rozhodcovskú kariéru, z čoho 26 sezón odpískal v najvyššej domácej súťaži. “To, že fanúšikovia z tribún po vás bučia a nadávajú, s tým sa človek postupne zrovná. To mi nikdy nevadilo. Najviac mi však prekážalo hádzanie rôznych predmetov na ľad. To je najväčšia spodina, aká môže byť. V takých prípadoch totiž hrozia zranenia, kazí to hokej, ničí to hru. Preto som veľmi rád, že za minulé roky to zo slovenských štadiónov vymizlo. Až na nedávny súboj slovenských hokejistov na šampionáte s Kanadou,” dodal Jonák.