Čudná sme to my krajina. Na Slovákoch možno polená lámať a nikoho to nejako neinteresuje. Avšak sotva sa niekto dotkne posvätnej kravy progresívneho myslenia a progresívneho obrazu sveta, rozpútajú sa také búrky, že tá povestná v nočníku je úplný šuviks.

Na jednej škole v Nitre sa objavili bannery občianskeho združenia Slavica, ktoré svojím spôsobom vykladali dejiny Slovenského národného povstania. Vraj nedostatočne zdôrazňujú úlohu Ruska pri rozpútaní druhej svetovej vojny, nespomínajú pakt Molotov – Ribbentrop, rusko-fínsku vojnu a iné hriechy boľševikov, vraj hovoria príliš o vojenskej pomoci ZSSR povstaniu a nehovoria o pomoci západných spojencov atď., atď.

Priznám sa, nie som stúpencom združenia Slavica, nie som ani pansláv, ani rusofil, hoci priznávam, že si myslím, že Slovensko nemá mať prečo zlé vzťahy s Ruskom a som zásadným odporcom akejkoľvek fóbie, vrátane rusofóbie. Avšak nechápem rozčúlenie progresívcov a ani reakciu ministerstva školstva, že tak vehementne sa zrazu zobudili, keď niekto ináč ako to prezentuje čechoslovácko-boľševické videnie dejov na Slovensku v rokoch vojny a v Slovenskom národnom povstaní. Ani výrazne väčšinové uznesenie Európskeho parlamentu o tom, že druhej svetovej vojne otvoril cestu pakt Molotov – Ribbentrop a že vojna začala spoločným útokom Nemecka a Sovietskeho zväzu na Poľsko nezmení nič na fakte, že cestu k vojne otvorila Mníchovská dohoda zo septembra 1938, ktorou západné mocnosti vydali strednú Európu Hitlerovi na striebornej tácke a že pakt Molotov – Ribbentrop z augusta 1939 bol svojskou reakciou Moskvy na Mníchovskú dohodu a snahy Londýna a Paríža nasmerovať agresivitu Hitlera proti ich odvekému nepriateľovi. A vojna začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. Síce sa do jej začiatku priplietla aj slovenská armáda, ale žiaden Sovietsky zväz tam nebol. Sovietske vojská vstúpili na územie východného Poľska až potom, čo poľská vláda 16. septembra opustila Poľsko a utiekla do Rumunska. Je fakt, že to územie si za svoju záujmovú sféru v pakte vyhradil Sovietsky zväz, ale ako etnickú hranicu medzi Poliakmi na jednej strane a Bielorusmi a Ukrajincami na druhej strane ju roku 1920 vytýčil lord Curzon. Mala sa stať podkladom rokovania medzi ZSSR a Poľskom o mieri. Nestalo sa tak, lebo Poľsku sa podarilo odraziť sovietsky útok pod Varšavou a následne obsadiť veľké územia Litvy, Bieloruska a Ukrajiny. Takže by mal niekto vysvetliť, prečo hranice stanovené paktom Molotov – Ribbentrop, keď ten pakt bol taký odiózny, platia dodnes!

Čudná sme to my krajina. Keď sa za štátne peniaze vypracuje školská pomôcka pre žiakov o národnostných menšinách, ktorá prekrúca dejiny a opakuje naratív poľských, maďarských a ukrajinských šovinistov, nič sa nedeje. Žiakom, ktorí sú v našich školách absolútne nedostatočne vychovávaní v dejepise, možno servírovať imperialistické naratívy susedných štátov, ktoré slúžili na to, aby sa mohla narušiť a v minulosti aj narušila územná celistvosť štátu. To nezaujíma podľa všetkého na ministerstve školstva nikoho, aj keď som na to upozornil samotného ministra. Ale podať výklad povstania ináč, ako ho vykladá moderná atlantická propaganda, už dovoľuje označiť jeho tvorcov za Putinových agentov.

Čudná sme to krajina. V už vlastne podľa progresivistických aktivistov normalizovanej STVR sa odvysielajú pod značkou SK Dejiny diskusia, ktorej scenár vypracoval vraj historik M. Harvát a hlavným diskutujúcim je český historik M. Wihoda a jej cieľom je spochybniť najstaršie dejiny Slovenska, nič sa nedeje. Pritom profesor Wihoda prišiel na Masarykovu univerzitu s tým istým poslaním, s ktorým prišiel do Bratislavy začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia profesor V. Chaloupecký. Chaloupecký mal za cieľ vedeckými metódami dokázať, že Slováci nemajú žiadne dejiny. Wihoda prišiel do metropoly Moravy s cieľom spochybniť všetko, čo o Veľkej Morava vyskúmali moravskí historici ako L. Havlík a slovenskí historici ako R. Marsina, M. Kučera, P. Ratkoš a iní. Podľa neho Veľká Morava nebol žiaden štát, ale spoločenstvo zaoberajúce sa obchodom s otrokmi. Pribina bol bezvýznamný, Nitra bola bezvýznamná. Slováci a Moravania vlastne nemali žiadne dejiny. A toto sa šíri v našej slávnej už vraj národnej televízii. To, že sa tým podrývajú základy slovenskej štátnosti, na ktoré sa odvoláva i Preambula slovenskej Ústavy, nikoho nezaujíma. Však dôležitejšie je zabrániť pozitívnym zmienkam o Rusku v dejinách slovenského národa.

V našej spoločnosti sa silno podceňuje význam výchovy dejinami. Síce naše štátne orgány nedospeli ešte tam, kde u našich západných susedov, kde spravodajská služba žiada ministerstvo školstva, čo sa má z učebníc českých dejín vyčiarknuť, ale zas na druhej strane, to, čo sa učí na našich školách z národných dejín, je už tak všetko poškrtané, že žiaden pozitívny národný cit to nemôže vyvolať. A takéto búrky v nočníkoch, len utvrdzujú naše deti, že sa nie je ani čo učiť.