Môj profil 
Predplatné
Brusel 28. mája (TASR) – Slovensko podporilo dôraz na komplexný prístup k realizácii rozvojových projektov Európskej únie po roku 2015. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Burian na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti a rozvojovú agendu v Bruseli.
Slovenský diplomat spresnil, že nosnou časťou dnešných rokovaní Rady ministrov bol spôsob ako pristupovať k agende rozvojovej spolupráce po roku 2015.
"Ja som zdôraznil, že všetky tri piliere rozvoja musia prebiehať rovnomerne, lebo aj z našej skúsenosti vieme, že ak jeden z pilierov, či už je to ekonomika, bezpečnosť alebo ľudské práva, pokrivkáva, tak sa celá konštrukcia môže zrútiť," uviedol Burian.
Rada ministrov sa v otázke realizácie budúcich rozvojových priorít zhodla na zlepšení koordinácie a spolupráce členských krajín EÚ cestou spoločného programovania.
Spoločné programovanie má podľa Buriana význam najmä pre menšie krajiny ako je aj SR, ktorá sa zúčastňuje svojimi dodatkovými kapacitami na realizácii rozvojových priorít EÚ. V rámci spoločného programovania sa podieľame na projektoch v Južnom Sudáne, ale slovenská delegácia podporila návrh, aby sa spoločné programovanie netýkalo len najchudobnejších štátov sveta, ale aby sa využívalo aj v krajinách východného partnerstva napríklad v Gruzínsku a Moldavsku.
"Z nášho pohľadu bolo dôležité, že EÚ akceptovala slovenskú myšlienku, že do programov rozvojovej spolupráce by sa mali zapojiť aj naše tranzitívne a transformačné skúsenosti," upozornil Burian, podľa ktorého sa to odzrkadlí v budúcich rozvojových projektoch, vrátane spoločného programovania.
Rada ministrov skonštatovala, že za súčasnej finančnej situácie treba hľadať nové metódy financovania rozvojových programov, vrátane združovania zdrojov a dôraznejšieho zapájania súkromného sektora.
Burian priznal, že z rozpočtového hľadiska na rozvojovú spoluprácu sa zdroje znižujú, či už v rámci EÚ alebo na úrovni národných štátov. Len málo krajín si podľa neho udržalo tieto rozpočtové položky na predošlej úrovni či mierne ich zvýšilo.
V prípade nových členských krajín EÚ ide o záväzok 0,17 percent HDP, čo sa do roku 2015 má vyšplhať na 0,33 percent HDP. V prípade starších členských štátov ide o záväzky na úrovni 0,7 percent HDP.
"V tomto mnohé krajiny zaostávajú, vrátane Slovenska, kde toto financovanie je momentálne na úrovni 0,1 percent HDP. Máme čo doháňať, ale myslím si, že využitím našej pridanej hodnoty, našich transformačných skúseností a schopnosti mimovládiek pracovať s malými zdrojmi a realizovať veľké veci v teréne, sme schopní to do určitej miery kompenzovať," vyhlásil Burian.
Burian zároveň dodal, že EÚ víta tendenciu OSN na prepájanie miléniových rozvojových cieľov s agendou udržateľného rozvoja, lebo v optike EÚ sa otázky biedy nedajú riešiť oddelene od agendy trvalo udržateľného rozvoja.
V oblasti združovania prostriedkov pre budúce aktivity v teréne Burian uvítal dnešné stretnutie zástupcov krajín Vyšehradskej štvorky, kde sa riešila otázka spoločných aktivít v Moldavsku a využitie budúceho členstva SR vo Výbore pre rozvojovú spoluprácu OECD pre posilňovanie kapacít v oblasti rozvojovej spolupráce.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) rsc
.jpg)
.jpg)
.JPG)
