V tejto epizóde hlavnú úlohu hrá plyn – obyčajný zemný plyn. Ide o projekt Južný prúd, ktorý “úspešne stroskotal” po nátlaku USA a EÚ. Vďaka tomuto plynovodu, ktorý mal byť vybudovaný na dne Čierneho mora, by sa podarilo dopraviť plyn z Ruska cez Srbsko a Bulharsko do viacerých krajín EÚ. Lenže USA pretláčali svoj bridlicový plyn, vedenie EÚ poslušne prikývlo a vyvíjalo nátlak na Bulharsko a Srbsko, aby sa vzdali tohto projektu.

Srbi sa nevzdali, ale Bulhari tomuto drvivému tlaku podľahli a vyhlásili, že rušia spoluprácu s Ruskom na tomto projekte. Rusom nezostalo nič iné a oznámili, že aj oni musia zrušiť tento projekt – bez účasti Bulharska by nedopravili plyn do ostatných štátov Európy. Skratka, pacient zomrel…

Ale až potom sa začali diať veci! Nečakane odborníci v EÚ prišli na to, že sa Európa bez ruského plynu nezaobíde, a že Južný prúd bol vlastne mimoriadne užitočný projekt a treba v ňom pokračovať. Poradili Bulharsku, aby obnovilo prácu na tomto projekte! Bulhari zasa súhlasili a pacienta, ktorého tesne predtým nechali zomrieť, odvliekli na anesteziologicko-resuscitačné oddelenie (ARO) a vyhlásili, že ho mienia oživovať!..

Rusi vidiac, ako na palube spoločnej európskej lode Bulharov hádže od mantinelu k mantinelu ako počas silnej búrky a prijímajú úplne odlišne riešenia, každú chvíľu mienia svoje postoje, iba vyvalili oči a nevedia, čo majú robiť: pokračovať – nepokračovať? A čo keď zajtra Bulhari zasa zmenia svoj názor? Dá sa aspoň trochu veriť podobnému partnerovi?  

Ale Bulhari zasa poctivo plnia rozkazy Bruselu. Bolo povedané “Obnoviť” – tak obnovia! Bulharský premiér Bojko Borisov v piatok oznámil, že EÚ súhlasí s tým, že Bulharsko predsa vydá potrebné dokumenty na začatie výstavby časti plynovodu Južný prúd. Podotkol, že je to vhodné aj po právnej stránke: Bulharsko sa tak vyhne súdnym sporom za porušenie dohody s ruským Gazpromom – tam je pes zakopaný!..

Keďže začiatkom decembra Južný prúd bol spoločným úsilím viacerých európskych a zaoceánskych politikov zrušený, bulharský premiér Európsku komisiu požiadal o finančnú pomoc – o prostriedky na vybudovanie energetického uzla v prímorskom meste Varna – práve na mieste, kde mal podľa pôvodných plánov ústiť plynovod Južný prúd. Európska komisia sa doposiaľ k tomuto návrhu oficiálne nevyjadrila. “Najprv Sofia musí Komisii predložiť konkrétny a oficiálny plán, potom sa k tomu vyjadríme,”  vysvetlila podpredsedníčka Eurokomisie pre rozpočet Kristalina Georgieva.

Táto debata sa medzi Bruselom a Sofiou rozprúdila iba pár dní po tom, čo ruský prezident Vladimír Putin a šéf energetického gigantu Gazprom Alexej Miller oznámili, že Rusko je nútené zrušiť projekt Južný prúd. Rusi neskrývali svoje rozčarovanie, ale iné východisko nevideli. Nemohli vybudovať plynovod cez celé Čierne more a potom dlhé roky čakať, kedy (možno) EÚ ho dovolí potiahnuť ďalej – cez Bulharsko, Srbsko, Grécko a pod.

V Rusku podobný obrat vysvetlili tým, že sa Bulharsko chce vyhnúť súdnym sporom za porušenie dohody s Gazpromom. Mali by byť nahnevaní, ale sa tvárili akoby nič. Ruský minister pre energetiku Alexander Novak v piatok odpovedal, že na margo tohto projektu by sa ešte dalo diskutovať, ale pre istotu by Bulharsko malo dodať všetky prisľúbené povolenia týkajúce sa vybudovania podmorského úseku – aby to nebolo iba na slovách. Bulharská ministerka pre energetiku Temenuzhka Petkova oznámila, že väčšina dokumentov už bola  vydaná a ostatné sa nachádzajú v prípravnej fáze a onedlho budú dodané.

Brusel, ktorý iba prednedávnom zúfalo tlačil na Sofiu, aby zrušila projekt Južný prúd, tento raz vrelo podporil kroky Bulharska na… oživenie mŕtvoly. Potvrdil to aj bulharský premiér: “Dostal som od Európskej rady plnú podporu. Bulharsko by nemalo byť brané na zodpovednosť za ukončenie projektu. Pokračujeme a nik nás nemôže obviniť, že to boli práve my, kto zrušil projekt,” zdôraznil bulharský premiér Bojko Borisov a opakoval, že sa Bulharsko chce vyhnúť súdnym sporom.

Borisov prezradil, že vydanie potrebných povolení na začatie výstavby ešte nie je všetko, a nevyhnutne neznamená oživenie projektu Južný prúd. “Odpoveď Bruselu na moju otázku týkajúcu sa Južného prúdu bola jednoznačná – pokračovať v implementácii medzinárodných dohôd s cieľom vyhnúť sa súdnym sporom, sankciám a pokutám, ktoré by mohli nasledovať tak, ako sa to stalo v prípade jadrovej elektrárne Belene. Od tohto momentu sú všetky ďalšie záväzky záväzkami Európskej únie,” vysvetlil Bojko Borisov.

Bulharský premiér neskrýva, že jeho krajina chce mať čisté ruky: ak niekto zruší projekt, tak Bulharsko to už nebude. Nezaviní likvidáciu projektu, nik ho nedá na súd: “Bulharsko bude teraz čakať na reakciu ruského Gazpromu. Ak Gazprom aj napriek udeleniu povolení projekt zruší, bude to jeho vina, nie vina Bulharska,” zdôraznil Bojko Borisov.

eu