„Hovorme o faktoch, nefabulujme, na to sú v tejto republike iní, politici, aj veľa novinárov,“ poznamenal Bugár, podľa ktorého boli prezidentove výroky neadekvátne a v prípade, že sa nepotvrdí vedomá účasť slovenských inštitúcií na únose, by sa mal za ne ospravedlniť.

Bugár zopakoval, že ak sa Slovensko vedome zúčastnilo únosu, Most–Híd vie, čo má robiť a opustí vládnu koalíciu. „Ale ak to tak nie je, to znamená, že vyšetrovanie, ktoré dozoruje generálna prokuratúra, dokáže, že informácie, ktoré sa objavili v jednom denníku, nie sú pravdivé, v tom momente budem veľmi tvrdo žiadať, aby sa všetci tí, prezidentom SR počnúc, cez opozíciu a novinárov, ktorí rozširovali túto informáciu a už to brali tak, že je to na sto percent pravdivá informácia, ospravedlnili národu za to, že škodili záujmom Slovenskej republiky,“ vyhlásil Bugár.

Zdôraznil, že v tejto chvíli sú k dispozícii len indície a fakty prinesie až vyšetrovanie. „Je tam veľa otáznikov a na tie otázniky majú hľadať odpovede nie politici a nie novinári. Novinári sa o to musia zaujímať, ale nemajú zasahovať do prípadu, keď nemajú konkrétne fakty, nemajú tvrdiť, že takto sa to stalo. Lebo to je nebezpečná vec,“ zdôraznil.

Dodal, že ak sa potvrdí verzia, podľa ktorej vietnamské tajné služby uniesli svojho občana zo štátu Európskej únie, Nemecka, cez ďalšie dva členské štáty, Českú a Slovenskú republiku, zneužitím nášho vládneho špeciálu, bude to mať následky na vzťahy s Vietnamom.

„Vždy je to zodpovednosť tých, ktorí sú v delegácii, najmä vedúceho delegácie. Viete si predstaviť, že by sme jednotlivo kontrolovali každého zahraničného hosťa, ktorý sem príde, ministra, predsedu vlády? …to takto nefunguje nikde. Musí tam byť určitá dôvera k tej návšteve a je to aj ich zodpovednosť. Ak sa ukáže ako fakt, že došlo k tomuto únosu, malo by ministerstvo zahraničných vecí vykázať domov vietnamského veľvyslanca na Slovensku,“ povedal Bugár.

Dodal, že napríklad zmena počtu členov delegácie počas cesty nie je neobvyklá vec. „Koľkokrát sa aj nám stáva, že ideme na nejakú návštevu povedzme piati a vraciame sa viacerí, lebo napríklad berieme niekoho z ambasády,“ povedal.

Ak by sa však potvrdila verzia únosu a zneužitia nášho vládneho špeciálu vietnamskou stranou, otvára to podľa Bugára aj iné ako politické otázky. „Druhý problém je, ako funguje prenos informácií medzi tajnými službami v Európskej únii. Ako je možné, že tam Nemci mali niekoľko dní zástupcu riaditeľa vietnamskej tajnej služby?“ pýta sa Bugár.

„U nás, podľa predbežných informácií, boli dve hodiny, v Česku asi dva dni a v Nemecku niekoľko dní. Ak za pár dní nevedeli zistiť, že sa príslušník cudzej tajnej služby pohybuje na území danej krajiny, je to asi väčší problém, ako len hovoriť o tom, že sa niečo stalo alebo nestalo na Slovensku. Ja, možno trochu naivne, predpokladám, že tajná služba zbiera všetky informácie a ešte aj neoverené posúva ďalej, aby sa to potom overovalo,“ zhrnul Bugár.

Slovensko podľa neho doteraz spolupracovalo s nemeckou stranou pri jej vyšetrovaní, aktuálne sa však rozbehlo aj naše vlastné vyšetrovanie a 44 ľudí bolo pozbavených mlčanlivosti, aby mohli vypovedať. „Preto sa vyšetruje u nás, lebo sa na základe toho denníka objavili iné informácie. Keď Nemci vyšetrovali, vyšetrovali niečo iné. Tieto informácie neboli. Aj pán prokurátor z Nemecka hovoril o niektorých veciach, že nevie o tom, že by boli uverejnené informácie v neprospech Slovenska,“ pripomenul Bugár.

„Môže to trvať niekoľko týždňov, očakávam, že to urobia v čo najkratšej dobe. Ja nemôžem diktovať kedy, ale polícia aj generálny prokurátor vie, že každý čaká nejaký výsledok,“ zhrnul predseda Mosta-Híd.

Jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol kandidovať na post prezidenta republiky, bol aj ten, že chce ponúknuť svoje takmer tridsaťročné politické skúsenosti a určitý nadhľad, ktorý podľa neho chýba súčasnej hlave štátu.

Podľa Bugára sa to ukázalo pri súčasnej kauze únosu, ale aj pri vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. „V prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, by som (ako prezident, pozn. Teraz.sk) zvolal všetkých predsedov parlamentných strán na ten istý deň, k tomu istému stolu a zároveň im položil na stôl môj pohľad, ako by sme to mali komunikovať a nevytĺkať z toho politické body.

Prezident nemá veľké právomoci, ale v určitých prípadoch má možnosť ukázať, že z toho netreba vytĺkať politický kapitál, ale čo najrýchlejšie to vyšetrovať, požiadať niekoho o zaangažovanosť,“ vysvetľuje Bugár.

Na Slovensku podľa neho silnie polarizácia medzi pravou a ľavou časťou politického spektra a prezident by mohol pomôcť ju zmierňovať. „Ale kto okrem mňa a možno trochu okrem Mikloška môže povedať, že spolupracoval aj s jednou, aj s druhou stranou, obe strany pozná a vie, ako stáť nad vecou? Kto môže povedať, že znížil polarizáciu medzi Slovákmi a Maďarmi? Za tých 29 rokov som získal množstvo skúseností, ktoré by sa dali pozitívne využiť,“ argumentuje Bugár.

Na post prezidenta chce kandidovať ako občiansky kandidát na základe podpisov občanov. „Zbierajú podpisy na petíciu, dokonca je podľa mojich informácií už vyzbieraný dostatočný počet podpisov. Ale ešte stále zbierajú,“ povedal.

Kampaň chce financovať prostredníctvom transparentného účtu z darov, vlastných úspor a podpory od Mosta-Híd. „Budú tam aj vlastné úspory. Teraz, v úvodzovkách, šetrím. Aj strana niečo dá, ale minimum, lebo parlamentná kampaň je dosť náročná,“ poznamenal.

Do komunálnych volieb ide Most–Híd s cieľom zvýšiť počet starostov a primátorov zvolených s podporou strany. „Uvidíme, či sa to podarí. Politická situácia je taká, že klasickým politickým stranám pomaly nikto nechce veriť. Pritom, keď ľudia zistia, ako to funguje, napríklad po ‘vuckárskych’ voľbách s tzv. nezávislými, dostanú krásny obraz o tom, od čoho sú nezávislí a čo to znamená pre daný región,“ povedal Bugár. Dodal, že ak má kandidát podporu politickej strany, ľahšie neskôr hľadá podporu medzi poslancami.

„Ak má nezávislý kandidát aj podporu strán, tak strana za tým kandidátom stojí a je možné vidieť, že má podporu strany, ktorá má určitý program,“ poznamenal Bugár.
Koalície bude Most–Híd vytvárať v každom regióne ad hoc podľa miestnych podmienok.

„Vždy to patrí regiónom. Ale máme v stanovách, že sa v niektorých prípadoch môžeme rozhodnúť a vybrať obce a mestá, kde musí dať konečné rozhodnutie ešte predsedníctvo strany,“ povedal s tým, že z parlamentných strán vopred vylučuje zo spolupráce len ĽSNS.

Na margo toho, že sa Most–Híd ani v týchto voľbách nedohodol na spolupráci so Stranou maďarskej komunity (SMK), Bugár povedal, že problémom sú osobné animozity na miestnej úrovni. „Myslím si, že je to hlavne osobné. Ani nie tak medzi vedeniami strán alebo medzi predsedami dvoch strán, ale na regionálnej úrovni. Bohužiaľ, nevraživosť na miestnej a regionálnej úrovni zabraňuje spolupráci. A keď vedenie politickej strany nevysiela signály, že treba spolupracovať, tak zo spolupráce nič nebude,“ uzavrel Bugár.