„Muselo by sa pospájať šesť politických strán: SaS, OĽaNO, Sme rodina Borisa Kollára, Most-Híd, #Sieť a SNS. A SNS povedala, že do takejto vlády nejde,“ pripomenul Bugár.

„A ja tvrdím, že aj keby SNS išla, dnes už táto vláda neexistuje. Viete si v rámci jednej vládnej koalície predstaviť, ako na zástupcu Sme rodina Matovič reve, že je debil?“ pripomenul Bugár incident z rokovania Národnej rady SR, keď došlo k slovnej prestrelke medzi dvoma opozičnými poslancami, Igorom Matovičom (OĽaNO) a Petrom Pčolinským (Sme rodina).

Podľa Bugára OĽaNO a SaS útočili na iné pravicové strany už pred voľbami. Výsledkom bol vyšší volebný výsledok sulíkovcov a matovičovcov, ale nižší súhrnný výsledok celej pravice. „Dva týždne pred voľbami robil Focus posledný prieskum, podľa ktorého mali strany ako SaS, OĽaNO, #Sieť, Most–Híd a KDH spolu 40,8 percenta, ak si dobre pamätám. A volebný výsledok bol 40,4 percenta,“ spomína Bugár. „Lenže dve strany, SaS a OĽaNO, doslova denno–denne napádali cez Facebook a iné médiá KDH, Most–Híd a #Sieť kvôli tomu, že sa nechceme zaprisahať, že nikdy so Smerom. A čo sa stalo?

Zobrali toľko preferencií KDH, že sa nedostalo do parlamentu. #Sieť namiesto 12 až 15 percent, čo mohla získať, získala päť a pol a my namiesto osem – osem a pol iba šesť a pol,“ povedal Bugár. Dodal, že jeho strana po takomto volebnom výsledku prispela k vzniku takej koalície, aká bola reálne možná a aká je schopná garantovať Slovensku stabilitu.

Aj táto koalícia však musela prekonať krízu. #Sieť od začiatku nemala svoj poslanecký klub a po čase sa pätica poslancov zvolených za túto stranu rozhodla vstúpiť do poslaneckého klubu Mosta–Híd. „Títo piati poslanci vydali stanovisko, že chcú podporovať programové vyhlásenie vlády ako nezávislí. Mohlo by sa stať, zvlášť pri tejto opozícii, že by boli obviňovaní z toho, že za svoje hlasovanie niečo dostali. Táto opozícia ústami predsedu Sulíka povedala dva týždne po voľbách, že z nášho života urobia peklo,“ povedal Bugár.

„Oni zneužijú aj to, čo sa nedá. Boli sme obvinení, že participujeme na znásilnení toho dievčaťa z Čistého dňa… To bol ďalší pán poslanec za SaS. A mohol by som pokračovať ďalej,“ dodal s tým, že rozhodnutie nebolo jednoduché. „Ale bolo dôležité zastabilizovať vládnu koalíciu, to sa podarilo, máme tých 79 poslancov. Tým pádom sme dostali, v úvodzovkách, bonus v podobe ministerstva, ktoré je obrovské a kde sme nastúpili do rozbehnutého vlaku,“ dodal Bugár.

V diskusii komentoval výsledky IX. programového snemu Mosta–Híd, vrátane prekvapivého zvolenia splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza za podpredsedu strany. Médiá totiž avizovali, že tento stranícky post získa minister dopravy Árpád Érsek.

„Novinári si sadli na lep. Veď pán Érsek ani nemal takéto ambície. To, že niekto dal falošnú informáciu a potom to dva alebo tri dni zverejňovali novinári, prepáčte,“ reagoval Bugár. Most–Híd podľa neho vytvoril tri programové kabinety. Právnemu štátu šéfuje Lucia Žitňanská, regiónom László Sólymos a menšinovým otázkam práve Ábel Ravasz. Jeho zvolením za podpredsedu strana podčiarkla dôležitosť menšinovej otázky a zároveň vedenie omladila.

„Pán Ravasz je človek, ktorý robil napríklad na Občianskej vízii a vždy mal na starosti aj menšinové záležitosti. A aj generačná výmena je dôležitá. Do predsedníctva sme dostali aj mladého a úspešného starostu Tvrdošoviec Mariána Tótha,“ povedal.

Most–Híd Bugár definuje ako racionálnu stredopravú stranu. Takáto profilácia je však v rozpore s celosvetovým trendom jednoduchej a populistickej politiky. „Strany, ktoré ani skutočnými stranami nie sú, tu budú možno ešte jedno volebné obdobie, ale potom ľudia zistia, že sú to len rečičky, a nie konkrétne návrhy a predstavy, ako riešiť problémy. Keby som mal s kolegami presedlať na túto vlnu populizmu alebo nebodaj extrémizmu, tak radšej majme jednociferný volebný výsledok,“ vyhlásil Bugár. Dodal, že aj nacizmus ponúkal ľuďom jednoduché riešenia a reálnym výsledkom bolo utrpenie v druhej svetovej vojne. „Je to obrovská zodpovednosť ľudí, ktorí volia. Ja mám tiež len jeden hlas, ako každý iný,“ povedal Bugár.

Program Mosta–Híd je postavený na troch pilieroch. Jedným z nich je právny štát, ktorý obsahuje aj opatrenia na zníženie korupcie. „Chceme napríklad zaviesť to, aby mal každý návrh zákona doložku vplyvu na korupčné prostredie,“ poznamenal Bugár.

„Kričať, že je tu korupcia, je veľmi jednoduché. Ale robiť opatrenia, aby sme zúžili priestor na korupciu, to už si vyžaduje aj odborníkov,“ dodal. „Zoberte si, niekedy v 90. rokoch sa dalo platiť cash, dnes sa to už nedá. Fyzická osoba môže zaplatiť do 5000 eur a právnická do 15.000, platiť sa musí prevodom. A neviem, či to nejdeme ešte sprísniť.

Sprísnili sme aj to, že politické strany musia riešiť prevodom aj členské nad sto eur,“ ilustroval príkladom predseda Mosta-Híd.

Konkrétne opatrenia chce strana ponúkať aj v oblasti regionálneho rozvoja. „Obce sa napríklad často sťažujú na to, že ak sa idú uchádzať o európske peniaze, vypracujú projektovú dokumentáciu, prípadne urobia verejné obstarávanie, stojí ich to dosť veľké peniaze a potom nie sú úspešní,“ vysvetľuje Bugár. „Napríklad v Poľsku to funguje tak, že dáte len projektový zámer, ktorý vás, v úvodzovkách, nestojí skoro nič. Ak potom hodnotitelia povedia, že z tohto balíka sa dá realizovať toto a toto, potom obce môžu pracovať ďalej a budú vedieť, že sa im oplatí dať peniaze do projektovej dokumentácie a verejného obstarávania,“ tvrdí.

Most–Híd navrhuje, aby v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou mohli obyvatelia predávať potraviny vlastnej produkcie za zvýhodnených podmienok. Napríklad ak na pozemku do veľkosti pol hektára vyprodukujú tovar do 3000 eur ročne, mohli by ho predať bez platenia dane a bez toho, že by na to potrebovali špeciálne povolenie.

„Takýchto malých návrhov je milión, keď sa všetky realizujú, dostanú zaostalé regióny druhý dych,“ odhaduje Bugár.

Tretí pilier politiky Mosta–Híd je menšinový. „Každá menšina štát obohacuje. Už teraz sa dokončuje zákon o menšinovom kultúrnom fonde. Druhá vec, viete, že sme prijali v prvej fáze záchranu všetkých málotriedok, aj slovenských, aj maďarských; 24 slovenských, 23 maďarských a jednu rusínsku málotriedku,“ zhrnul Bugár s tým, že strana prispela aj k tomu, aby boli menšinové školy vyňaté z kvót na počty žiakov.