K summitom medzi lídrami EÚ a najvyššími predstaviteľmi šiestich postsovietskych krajín – Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska. Moldavska a Ukrajiny – dochádza každé dva roky. V poradí už piaty summit od roku 2009, keď vznikla iniciatíva Východného partnerstva, má potvrdiť doterajšiu politickú líniu EÚ, ktorá sa snaží o politické a ekonomické zbližovanie so susednými krajinami na východe s cieľom podporovať stabilitu a demokratické princípy v týchto štátoch, avšak bez konkrétnych záväzkov a sľubov o poskytnutí členstva v Únii.
Piatkový summit nerieši otázky, ako je konflikt na východe Ukrajiny, ani vyhliadky na členstvo šiestich postkomunistických krajín v EÚ, ale mal by sa zamerať na záležitosti ako propaganda a šírenie falošných správ.
Do záverov by sa podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ nemala dostať zmienka o konflikte na Ukrajine, ktorý si od roku 2014 vyžiadal okolo 10.000 obetí, ani o ruskej anexii Krymu. O týchto témach sa totiž pred dvoma rokmi na summite Východného partnerstva v Rige rokovalo.
Spoločné vyhlásenie lídrov EÚ a predstaviteľov Východného partnerstva má byť tentoraz nekonfrontačné voči Rusku a zrejme sa obmedzí na výzvu na “obnovenie úsilia o podporu mierového urovnania konfliktov v regióne”. Bez spresnenia, o ktoré konflikty ide, Západ obviňuje Rusko, že ovplyvňuje konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, že podporuje dve separatistické enklávy v Gruzínsku, ako aj separatistické tendencie Podnesterska, ktoré sa odtrhlo od Moldavska.
Summit má zvýrazniť nedávne úspechy, ako je vízová liberalizácia pre občanov Ukrajiny a Gruzínska cestujúcich do EÚ, a tiež načrtnúť možnosti, ako pomôcť šiestim východným krajinám pri posilňovaní ich hospodárstva, politického riadenia a občianskej spoločností.
Týždenník Politico na svojom internetovom serveri zároveň upozornil, že váhu piatkového summitu znižuje neprítomnosť niektorých vplyvných lídrov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyslal namiesto seba premiéra Edouarda Philippa a neistá je účasť predsedov vlád Španielska, Holandska a Talianska. Z krajín Východného partnerstva bude spomedzi najvyšších lídrov absentovať prezident Bieloruska Alexander Lukašenko, ktorý vôbec prvýkrát dostal pozvánku na summit. Bielorusko bude zastupovať šéf diplomacie Vladimir Makei.
Bruselský summit Východného partnerstva však môže byť zatienený debatami o brexite. Britská premiérka Theresa Mayová sa má stretnúť s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, ktorý očakáva, že britská strana oznámi najnovšie ponuky týkajúce sa rokovaní o brexite a najmä výšku faktúry, ktorú je ochotná zaplatiť za vystúpenie z EÚ.
Slovensko na summite zastupuje predseda vlády Robert Fico, ktorý do Bruselu pricestoval v sprievode štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivana Korčoka.
Sobotka: EÚ by mala potvrdiť európsku perspektívu krajín Východného partnerstva
Európska únia by mala potvrdiť európsku perspektívu krajín, ktoré sú súčasťou Východného partnerstva, povedal v piatok po príchode na summit Východného partnerstva v Bruseli predseda českej vlády Bohuslav Sobotka. Pred novinármi vyjadril nádej, že politickým lídrom sa podarí dospieť k dohode pre prijatie spoločného memoranda.
“Predpokladám, že bude potvrdený záujem Európskej únie spolupracovať so šiestimi krajinami, ktoré sú súčasťou Východného partnerstva, a že bude potvrdená európska perspektíva týchto krajín,” oznámil český premiér. Zároveň však spresnil, že to bude záležať len od týchto krajín, od toho, aké reformy prijmú a do akej miery sa dokážu pripraviť na možné členstvo v EÚ.